Myšlienky takého obyčajného človeka |4|: Neznáma menom koronavírus


myšlienky takého obyčajného človeka / pondelok, 18 mája, 2020

UPOZORNENIE: tento článok je súčasťou vypracovaného zadania k predmetu mediálna produkcia

Na istý čas sa naše životy akoby zastavili. Rúška sa stali našim každodenným doplnkom tváre. Svojich blízkych sme nevideli už istý čas, pretože sa bojíme cestovať, byť pri druhých ľuďoch. Vyspovedala som dve respondentky, ktoré mi úprimne odpovedali na päť otázok. Pre zachovanie anonymity nebudem spomínať ich mená.

žena, 66 rokov, Bratislava

1. Ako vám Korona-kríza ovplyvnila život? V akých ohľadoch? Na úplnom začiatku to bol strach. Strach o seba a o mamu (89 ročná), s ktorou žijem v jednej domácnosti, aj o moje deti, ktoré žijú v zahraničí. Nakoniec aj strach o ľudstvo a o planétu ako takú. Čiže ovplyvnilo to moje mentálne zdravie. Musela som celú situáciu s rozumom spracovať, aby som mohla fungovať ďalej.

2. Sledujete aktuálne dianie? Áno, sledujem, ale nie stále. Pozriem si večerné správy, aby som sa dozvedela aktuálny stav, to mi stačí.

3. Cítite sa opatreniami obmedzený? Vôbec nie, sú potrebné. Zachránili mnohým zdravie aj život. Ako povedal MUDr. Krčméry: Radšej sa krátko zľaknime, než aby sme sa dlho báli.“ 

4. Myslíte si, že médiá v ľuďoch zbytočne vzbudzujú paniku? V médiách sa toho pohovorilo veľmi veľa, dobrého aj diskutabilného. Je dôležité oddeľovať zrno od pliev. Vybrať si len tie skutočne dôležité a odborné informácie súvisiace s témou. Médiá môžu prispievať k panike. Treba však k tejto záležitosti pristupovať s rozumom a s nadhľadom, nenechať sa balamutiť.

5. Ako sa vy chránite proti vírusu? Štandardne, ako odporúčajú odborníci. Nosím v exteriéri vždy rúško a dezinfikujem si vždy, keď treba, ruky. Vyhýbam sa cestovaniu v MHD (zatiaľ) a nechodím veľmi do obchodov (len keď je to nevyhnutné) a medzi ľudí (len do prírody).

žena, 30 rokov, Bratislava

1.  Ako vám Korona-kríza ovplyvnila život? V akých ohľadoch? Ako sa vraví, že všetko zlé je na niečo dobré, tak si myslím, že je to aj v tomto prípade. Korona kríza sa premietla do povinnej karantény či obmedzeného režimu a ten ma naučil vážiť si každý deň, okamihy s rodinou a priateľmi, venovať sa tomu, čo má pre nás najväčšiu hodnotu. Je zaujímavé sledovať, že to, čo bolo možno nemožné sa stalo skutočnosťou, v zmysle takom, že čas sa zrazu spomalil – ľudia si začali uvedomovať iné hodnoty v živote, majú čas na rodinu či na svoje záľuby. Do decembra minulého roku sme sa stále niekde a za niečím naháňali. Termíny nás nenechávali spávať a zrazu je všetko inak. Nemôžem povedať, že by ma táto kríza ovplyvnila negatívne. Možno strach z neznámeho nebol úplne najlepším začiatkom roka. Bála som sa, ako sa to bude vyvíjať ďalej. Ale takmer po pol roku, od prvých informácií z Číny, sa mi „dýcha“ lepšie. S disciplínou sa dá zvládnuť všetko a vedomie, že v tom nie sme sami je tiež celkom povzbudivé.

2.         Sledujete aktuálne dianie? Aktuálne dianie, teraz v máji už moc nesledujem. Najviac som vývoj krízy sledovala začiatkom roka vo svete, neskôr koncom februára či začiatkom marca u nás – na Slovensku, keďže sme začali prijímať rôzne opatrenia. Pre mňa a pre priebeh situácie v práci bolo dôležité ako sa krízový plán bude ďalej vyvíjať, pretože som v tom čase mala viac kompetencií či starostí s podaním informácií mojim kolegom. Postupne sme prechádzali na obmedzený režim a systém home office. Tento typ režimu v našej pracovnej oblasti v minulosti nebol zavedený, a preto som cítila zodpovednosť za to, aby sa na pracovisku nešírila zbytočná panika, a aby každý z nás dostal správne a presné informácie.

3.         Cítite sa opatreniami obmedzený? V súčasnosti ma tieto opatrenia už neobmedzujú. Naučila som sa s nimi žiť a prispôsobila som sa im hneď od začiatku ich vyhlásenia. Obmedzenia na aktuálnej báze – rúška, dodržiavanie odstupov či počtov ľudí v miestnosti a zvýšená hygiena mi vyhovujú. Skôr sa obávam toho, čo príde neskôr, ak sa už teraz uvoľňujú opatrenia. Do istej miery mi to pripadá nezodpovedné. Podarilo sa nám, ako štátu, nastaviť krízový režim, ktorý celkom dobre funguje a to aj vďaka zavretým hraniciam, či letiskám. Verím, že tieto opatrenia nám pomohli udržať štatistiky nakazených v nízkych číslach. Neviem si predstaviť ako sa to bude ďalej vyvíjať. Aby som to zhrnula – nie, necítim sa byť obmedzená z bežného života, človek znesie veľa a dokáže sa situácii prispôsobiť. S ekonomikou štátu je to už horšie..

4.         Myslíte si, že médiá v ľuďoch zbytočne vzbudzujú paniku? Áno, myslím si, že zbytočne udržujú medzi ľuďmi paniku. Ešte začiatkom roka informácií ohľadom šírenia sa vírusu bolo ako šafranu – bolo ich málo a istota, či sú pravdivé, podľa môjho názoru krívala. Nevedomosť o tom, čo sa okolo nás deje v nás vyvolávali nepríjemné pocity či miernu paniku citlivejších pováh. Samozrejme sa našli aj takí, ktorí tieto udalosti považovali za skvelý nápad na jarné lyžovačky v zahraničí. Potom začali prichádzať informácie o číslach nakazených či počet úmrtí zo zahraničia – najmä z Talianska. To už bolo na hranici únosnosti, keďže Taliansko je „za rohom“ a naši lyžiari sa vrátili usmiati a opálení do práce a svoje deti nechali sedieť v školských laviciach x hodín. Médiá tieto fakty dokázali širokospektrálne využiť v prospech čitateľnosti či sledovanosti a všetka „sranda“ skončila pri informáciách z Ameriky. To bol asi bod, kedy som ja osobne, prestala sledovať médiá, či čítať články, práve kvôli ich tragickým nadpisom. Teraz je informácií viac a panika sa šíri ďalej, ale čo sa vierohodnosti, či vedeckých poznatkov týka – stále málo. Trochu mi vadí, že o číslach vyliečených pacientov sa píše či hovorí málo. Stále málo vieme o tom čo sa deje, ale som rada, že väčšina z nás pochopila, že bojovať sa s tým dá, len musíme byť trpezliví, zodpovední, neveriť každému článku a musíme držať spolu. Odkedy ma médiá nezaujímajú, žijem kľudný život a čakám na informácie z vedeckých výskumov.

5.         Ako sa vy chránite proti vírusu? Chránim seba aj svoju rodinu rozumom, disciplínou, zodpovednosťou a rešpektovaním nariadení. Snažím sa eliminovať riziko nákazy vyhýbaním sa potenciálnemu nebezpečenstvu v uzavretých priestoroch, chránim si tvár, neprichádzam do kontaktu s inými ľuďmi, používam ochranné prostriedky, zbytočne necestujem, nestretávam sa so známymi, ale udržiavam kontakty prostredníctvom sociálnych sietí. Zvládnuť sa to dá a skoro z nikoho ešte neubudlo – práve naopak 😊

V konečnom dôsledku môžem zhodnotiť, že pandémia ovplyvnila životy každého z nás a prinútila nás zamyslieť sa nad svojimi hodnotami. Odstup od ľudí nám ukázal, čo si máme vážiť. Musíme chrániť hlavne seba a svojich najbližších. Od stredy 20. mája nastupuje štvrtá fáza uvoľňovania opatrení. Úprimne sa toho desím a dovolím si povedať, že nie som jediná. Jediné, čo nám zostáva, je zachovať disciplínu a ohľaduplnosť voči sebe. Len tak sa vrátime do našich bežných životov.

autorka článku: Zuzana Fabianová

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.