Zápisky externého študenta |1|: O tom, aký bol môj prvý rok na vysokej a tiež o tom, akých skvelých ľudí som spoznala


Zápisky externého študenta / nedeľa, jún 10th, 2018

Pár mesiacov dozadu som chcela napísať článok o tom, ako som sa stala študentkou prvého ročníka masmediálnej komunikácie na Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Od tohto úmyslu ubehol naozaj dlhý čas. Čo sa zmenilo? Prvý ročník je úspešne za mnou a ja sa TEŠÍM do ďalšieho. Možno si poviete, že som blázon, ale tento môj pocit vysvetlím v tomto článku.

Prečo práve masmediálna komunikácia? Pretože externé štúdium žurnalistiky v Bratislave mi zrušili a toto sa mi zdá ako vhodná alternatíva. Zo začiatku som mala trochu obavy, či po desiatich rokoch mimo školy – prosím, nerátajte môj vek 😀 – budem schopná učiť sa. Ale čo čert nechcel, alebo vďaka Bohu, pamäť mi ešte stále slúži. Ďalšie obavy som mala z nových ľudí. Nájdem si niekoho, s kým budem vychádzať, alebo budem ako tichá myška sedieť a hľadieť si svoje? Úprimne? Prvý deň prednášok som sa neodvážila nikomu prihovoriť. Osobne som človek, ktorý najskôr skúma, a až potom, keď odhadne situáciu, tak koná. Teraz musím len krútiť hlavou, pretože sme fakt super kolektív, ktorý sa vie podržať a pomôcť si navzájom.

Ako to už raz býva, každý študent musí zažiť svoje prvé Fx a ja som ho v prvom semestri zažila rovno dvakrát, čím som si odskúšala opakovanie skúšky. Po týchto skúsenostiach som si povedala, že sa budem snažiť dvom písmenkám vyhýbať.

Určite poznáte ten pocit, keď vás predmet zaujíma, všetko je skvelé a potom príde kameň úrazu v podobe prednášajúceho. Dejiny filmu boli geniálne, až na to, že náš prednášajúci bol drvivú väčšinu času premotivovaný a snažil sa nám ukázať krásu nemých filmov, ktorú som do dnešného dňa nenašla. Uznajte, trojhodinový nemý film, kde hlavnou postavou je vlak? Ugh. Stále nechápem, ako som to zvládla pozrieť. Dejiny boli po práve druhým predmetom, ktorý som dala až na druhýkrát. Nebudem sa sťažovať, pretože isto mohlo byť aj horšie, no som rada, že po tomto ročníku som sa s týmto predmetom rozlúčila.

Prvý semester sa mi tak nejako vliekol. Spoznávala som ľudí. Snažila som sa vyjsť z mojej komfortnej zóny, čo sa mi z časti aj podarilo. Pri tých správnych ľuďoch.  Nechápte ma zle, prednášky boli zaujímavé. Asi najviac som si obľúbila žurnalistiku. Tie roky mi ani za svet nechceli zostať v hlave, no ako predmet bola zaujímavá a náš prednášajúci bol jednoducho super. Keď si spätne premietnem skúšky z prvého semestra, tak asi najzaujímavejšia bola z ekonomiky, po ktorej som mala ísť do kostola a ďakovať všetkým svätým, anjelom aj Bohu, že som skúšku spravila na prvýkrát. Moja reakcia? Pozrela som sa na prednášajúce s úsmevom a odvetila: „Môžem vás objať?“ K objatiu nedošlo, ale moje natešenie zo spravenej skúšky bolo obrovské.

Po prvom semestri som si povedala, že spravím všetko, čo bude v mojich silách, aby pre mňa skúškové skončilo prvými termínmi, pretože ešte pár dní pred skončením skúškového zimného semestra som sa triasla, či vôbec spravím právo. Na oddych ani poriadne nebolo času a hneď sme sa prehupli do letného semestra. Právo, dejiny masmediálnej komunikácie a ekonomiku nám nahradili mediálna informatika, estetika v masmediálnej komunikácii a mediálna informatika. Fajn, nové predmety pre mňa znamenali nové zaujímavé veci, do okamihu, kedy sme mali prvú prednášku informatiky. Poviete si: „Celý predmet o Photoshope? Wow, to musí byť super.“ Nuž, nebolo. Keďže som mala takmer päť rokov grafický web, nič nové som sa nenaučila. A úprimne? Pre človeka, ktorý s programom nikdy nerobil, to bolo zbytočné. Ale so skúškou sa mi spája veľmi vtipná príhoda. V pohode test. Možnosti A B C D. Pri každej otázke iba jedna správna odpoveď. Až do okamihu, keď prídete k otázke, kde nie je správna odpoveď. Pýtate sa prednášajúceho, či tam nie je chyba. Že nebola. Aj tak som si tam napísala svoje a schytala ešte aj Ačko. Neskôr si zo mňa spolužiaci uťahovali, že len ja môžem upozorniť – padlo iné slovo, ale pre zachovanie slušnosti článku ho tu nespomeniem – vyučujúceho na chybu a ešte dostať aj najlepšiu známku. Nuž, čo vám poviem, chyba tam bola, všetci sme o nej vedeli, len ja som sa odvážila to napísať na test.

Miestami som učenie naozaj flákala. Ehm, mala som sa venovať škole a ja som si čítala, pretože akurát vyšla mnou dlho očakávaná kniha a ja som ju jednoducho nemohla nechať tak. Navyše, keď je to kniha k vašej obľúbenej sérii – A court of thorns and roses, kniha A court of frost and starlight – tak neexistuje, že čítanie odložíte. Presne ako v mojom prípade, a preto poslednú, dúfala som, že poslednú, sobotu som šla na skúšky s malou dušičkou, či sa mi ich podarí zvládnuť. Podarilo. A tak som si mohla povedať, že prvý ročník som úspešne zvládla a naozaj sa teším na to, čo mi ďalšie štúdium prinesie. Pokladám to za obrovský osobný úspech kvôli istým okolnostiam, ktoré sem však nepatria. Pred niekoľkými rokmi bola vysoká škola vzdialeným a nedosiahnuteľným snom. Nevedela som si predstaviť, že by som sa vrátila do školy a tobôž nie, že by som to aj úspešne zvládala. Ako raz veľmi múdra žena povedala, mala by som sa konečne prestať podceňovať.

Mohla by som zachádzať do väčším podrobností, no predpokladám, že nie všetci sa dostanú až sem. Ten, kto áno, nech zdvihne ruku. Toť môj prvý rok na vysokej škole. Teraz mám pracovné prázdniny a v septembri, snáď to bude september, aby som prvú októbrovú sobotu mohla ísť na Humbook, hurá v ústrety ďalším vedomostiam.

Aký bol váš školský rok? Či už na strednej alebo na výške. Dúfam, že toto je len jeden článok z mnohých, ktorý o štúdiu napíšem. Odhodlanie je, no moja lenivosť dosť často vyhráva.

4 Replies to “Zápisky externého študenta |1|: O tom, aký bol môj prvý rok na vysokej a tiež o tom, akých skvelých ľudí som spoznala”

  1. Gratulujem drahá, že sa ti v tomto semestri všetko podarilo na prvý šup. <3 Človeku niekedy trvá, kým nabehne na systém a potom už ide všetko v pohode.
    Ej, ako to, že som tú príhodu s photoshopom nepočula? trolol, viem si ťa živo predstaviť, ako by si mu bola schopná vysvetliť, ako to malo byť. 😀
    Tak ACOFAS nebola nejako dlhá a aj pri učení sa človek potrebuje trochu uvoľniť a keď sa to dá pri knihe, why not? 🙂

    1. tú príhodu som hovorila toľkým ľuďom, že som potom aj pozabúdala komu som o tom nehovorila 🙂 tak akože spolužiak kvôli tej otázke mal Bčko 😀 to nebol prípad len ACOTAS-u 😀 to bola kríza, aby som nesiahla po knihe a kašlala na učenie 😀

  2. *dvíha ruku do výšky* Prečítala som! A teším sa s tebou, že si spokojná, že sa ti darilo a tiež dúfam, že v týchto článkoch ešte budeš pokračovať.:) O mojom prvom roku toho vieš dosť, takže už neriešim. 😀

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.