„Starám sa o svoje mačky, nejedna chlpatá potvorka mi môže vďačiť za svoj život.“ Bea Bazalová – rozhovor


Bea Bazalová, IKAR, rozhovor, slovenskí autori / utorok, február 2nd, 2016

rozhovor

Už dávno som nepridala žiadny rozhovor. Tentokrát som vyspovedala slovenskú autorku Beu Bazalovú, ktorej nedávno vyšla nová kniha s názvom Šepkanie anjelov. Dozviete sa, ako trávi svoj voľný čas, ak nepíše. Poradí mladým začínajúcim autorom. Už vás dlhšie nebudem naťahovať 😉

48086_4610896839202_1078677284_nDobrý deň, ďakujem veľmi pekne, že ste prijali moju ponuku na rozhovor. Prečo ste sa rozhodli stať spisovateľkou?

Odjakživa som mala blízko k slovu – písanému i hovorenému. Rada som čítala, v škole ma bavilo písanie slohových prác, keď som bola zamilovaná, pocity som pretavila do básničiek. Tie sa, našťastie, stratili. Neskôr, keď moji dvaja synovia vyrástli, pribudlo mi viac času. Na pulty kníhkupectiev sa dostávali prvé lastovičky z pera slovenských autoriek a keďže moja hlava bola vždy plná príbehov, napadlo mi, že to tiež skúsim. Napísala som prvotinu Ako na hojdačke a rukopis som poslala do vydavateľstva Arkus. Mala som šťastie, že vydavateľstvo po nej siahlo a ja som mohla o niekoľko mesiacov držať v ruke prvú skutočnú knižku, na ktorej bolo moje meno.

Čo vás inšpirovalo k napísaniu príbehu Šepkanie anjelov?

V ostatnej knihe som bola inšpirovaná príbehom priateľky, ktorá sa zamilovala do mladšieho muža a v malom meste, kde obe žijeme, sa tento vzťah nie vždy stretol s pochopením. V príbehu je tiež kriminálna zápletka a kúsok mojej sestry, ktorá vykladá karty.

OLYMPUS DIGITAL CAMERA
OLYMPUS DIGITAL CAMERA

Zakladáte svoje postavy výlučne na fikcii, alebo sa v nich môže nájsť aj niekto z vášho okolia?

Nepíšem sciente fiction, takže v mojich príbehoch kráča fikcia ruka v ruke s realitou. V každom príbehu je kúsok pravdy, všade okolo nás žijú ľudia vlastné životy, svoje malé príbehy, stačí chodiť s otvorenými očami a ušami. Výnimkou je kniha Nemiluješ, zomrieš, v ktorej je zachytený mrazivo reálny príbeh mojej blízkej priateľky, ktorá prišla o život príliš predčasne a tragicky.

Ktorá vaša kniha sa vám písala najťažšie, a prečo?

Najťažšie, ale paradoxne najrýchlejšie, sa mi písala práve spomínaná kniha Nemiluješ, zomrieš. Chcela som zachytiť, kým si všetko pamätám, osobnosť svojej priateľky, ktorá bola fantastickým človekom, aby sa na ňu nezabudlo. Pri spomínaní na spoločne strávené chvíle, na naše rozhovory, rekapituláciu toho, ako to všetko bolo, či som mohla niečomu zabrániť, som si dosť poplakala. Príbeh bol zároveň varovaním pred vzťahmi, ktoré sa niekedy snažíme zachrániť za každú cenu. Stojí nás to energiu, zdravie, niekedy dokonca život.

12637088_10205873619148398_1562301594_oAk nepíšete, čo rada robíte vo voľnom čase?

Večer nezaspím bez toho, aby som si neprečítala zopár strán, jar, leto a jeseň patria chalupe v Horných Turovciach, ktorú priebežne zveľaďujeme, pestujem kvety a zeleninu, stretávam sa tam s rodinou a priateľmi, skúšame nové recepty, naposledy sme zakladali vlastnoručne vypestované a usušené paradajky. Starám sa o svoje mačky, nejedna chlpatá potvorka mi môže vďačiť za svoj život. Obávam sa, že som trochu podľahla facebooku, kradne mi čas. Chystám sa to obmedziť, ale zatiaľ sa mi nedarí.

Čo by ste poradili mladým začínajúcim autorom?

Aby sa nevzdávali. Ak niekto píše rád a s vášňou, ak si nevie predstaviť život bez písania, nech v tom pokračuje. Netreba sa vzdať pri prvom odmietnutí, treba počúvať rady skúsených redaktorov, potlačiť pýchu, škrtať, vylepšovať, prepisovať, až kým nebude rukopis dobrý. Ten zázrak – držať v ruke svoju knihu, stojí za námahu.

Ďakujem ešte raz 🙂

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.