Dolores Redondová – Neviditeľný strážca

large-neviditelny_strazcaDve vraždy. Dve mladé dievčatá. Dva súvisiace prípady. Jeden páchateľ. Inštektorka Salazarová sa musí všetkému dostať na kĺb skôr, ako vrah zasiahne znova. Podarí sa jej to? A aký je dôvod jej nočných môr po návrate do rodného Elizonda?

Neviditeľný strážca sa vymyká takmer všetkému, čo zvyknem čítať, ale aj napriek tomu som sa do knihy už po niekoľkých stranách začítala a dychtivo som pretáčala stránky, aby som sa dozvedela viac. Po pravde, ja a detektívky sa veľmi nekamarátime, a preto som mala aj menšie obavy, či sa mi kniha bude páčiť. Avšak tento strach zo mňa opadol už po niekoľkých kapitolách, kde som si povedala, že táto detektívka nie je ako žiadna, ktorú som predtým čítala. Je výnimočná. Číta sa jedna báseň, dej je plynulý, nenudí a dozvedáte sa stále nové a nové skutočnosti, nad ktorými vás autorka núti zamyslieť sa.

„Zabúdanie je mimovoľné. Čím viac chceš na niečo zabudnúť, tým viac ťa to prenasleduje.“

Zväčša ma detektívky nebavia pretože sa okrem vyšetrovania v knihách nič nedeje a to ma doslova uspáva, teda ak to nie je kvalitne napísané. Avšak v tomto príbehu ma autorka držala v napätí až do samotného záveru a keď som už mala typ, kto by mohol byť vrahom, ona moje myšlienky obrátila o sto osemdesiat stupňov a záverom knihy mi doslova vyrazila dych, kde som len hľadela na stránku ako vyoraná myš či skutočne je tá postava vrahom.

IMG_9083 brHlavná hrdinka inšpektorka Amaia Salazarová je poverená vyšetrovaním prípadu dvoch vrážd, ktoré sa stali v jej rodnom Elizonde. Síce s nevôľou, ale predsa, odchádza na miesto, kde prežila krutú minulosť, ktorú chcela pochovať veľmi hlboko. S vervou sa púšťa do vyšetrovania, ale prípad sa stále viac a viac zamotáva a v istom okamihu stojí Amaia na mŕtvom bode a rozanalizováva každú možnosť.

Snáď najviac sa mi páčili pasáže z minulosti, ktoré opisovali Amaino kruté detstvo. Aj preto považujem Neviditeľného strážcu za skvelú knihu, pretože autorka dokázala do detektívneho príbehu vložiť aj príbeh hlavnej hrdinky a jej pokus vysporiadať sa s minulosťou, ktorá ju mátala po príchode do Elizonda. Popravde som ju za to všetko, ako to zvládala obdivovala. Našla v sebe silu pochovať minulosť a roky sa k nej nevracať.

„Karty sú brána a túto bránu nesmieš otvoriť bez príčiny, ale ani ju nechať otvorenú potom. Brána, Amaia. Brány neublížia, ubližuje to, čo môže prejsť cez ne.“

timthumbOkrem Amaii bolo niekoľko postáv, ktoré mi utkveli v pamäti. Či to bola Amaina sestra, Rosaura alebo jej starostlivý manžel James, oboch som mala rada, takmer od začiatku. Síce sa James v knihe objavoval pomenej aj tých niekoľkokrát mi stačilo na to, aby som si o ňom spravila mienku. Za zmienku stojí aj teta Engrasi, ktorá bola pre mňa obrovským tajomstvom. Avšak postavu, ktorú by som asi z knihy vyškrtla a nikdy ju nestretla bola Flora, Amaina sestra, ktorá bola až do špiku kostí podlá, nikomu nič nepriala, pri každom hľadala niečo, čo by mu mohla vyhodiť na oči. Doslova som ju neznášala, a to sa mi pri postavách veľmi často nestáva. Všade vyzdvihovala iba seba, ostatní boli nuly, dokonca nemala nikdy pekného slova na Amaiu alebo Ros. Aj Amaini kolegovia stáli za to, či to bol inšpektor Iriarte alebo Jonan. Obaja mi boli sympatický.

Počas celého čítania som bola napätá ako struna a čítala som pozorne, aby mi neunikol žiaden detail. Počas príbehu som mala typy na vraha, ale autorka to tak šikovne zamotala, že keď odhalila toho skutočného páchateľa, chvíľu som sa nevedela preniesť cez to, že to je skutočne tá postava. Ale viete, ako sa to hovorí. Pod lampou býva najväčšia tma.

El-guardián-invisibleDolores Redondovej sa podarilo zaujať mať už v úvodných stránkach a vsunúť do detektívneho príbehu aj príbeh zo života, ktorý sa točil okolo hlavnej hrdinky Amaii. Neviditeľný strážca je bravúrne dielo plné napätia a zvratov, kedy do poslednej chvíli nebudete vedieť ako sa príbeh skončí a budete netrpezlivo a s očakávaním prevracať stránky, aby ste sa dozvedeli ako sa osudy hrdinov skončia a či sa Amaii podarí odhaliť zločinca, ktorý má všetko na svedomí.

Suma sumárum, kniha od španielskej autorky Dolores Redondovej je najlepšou a najlepšie napísanou detektívkou, akú som kedy čítala a určite aj dlho bude, keďže ma zatiaľ žiadna detektívka tak neohromila ako práve táto. Knihu odporúčam hlavne milovníkom detektívok, ale nielen tým, ale aj čitateľom, ktorí majú radi napínavú knihu so štipkou miestnej mytológie a kopou zvratov, ktoré nebudete vedieť predvídať, ani keby ste boli jasnovidci.

Moje hodnotenie:

owls

Za poskytnutie reading copy výtlačku knihy sa chcem veľmi pekne poďakovať vydavateľstvu IKAR. Kniha vychádza už tento pondelok, čo je 21. októbra. Určite si nenechajte ujsť tento skvelý čitateľský zážitok.

Michael Northrop – V pasci

565794

Zima. Neustále sneženie. Sedem študentov uväznených v budove školy. Vie o nich niekto? Dočkajú sa pomoci? Toto sa dozviete v príbehu z pera amerického autora Michaela Northropa s názvom V pasci.

V pasci je útla knižočka, ktorá vás udrží v strehu počas celého svojho príbehu. Už od prvej kapitoly ma mrazilo a to sa ešte poriadne, ani nič nezačalo diať. Kniha je o skupine siedmych študentov, ktorí uviazli v škole počas snežnej búrky. Mysleli si, že búrka čoskoro prejde a niekto po nich príde, avšak mýlili sa. Zostali v pasci, uväznení.

„Je to láska, keď sa cítite, akoby ste sa točili pod vodou? Keď zabúdate, že je vám zima, až kým nezdvihne zrak a vy ho sklopíte, lebo ste v rozpakoch a vtom si znova uvedomíte okolitý svet? Alebo je láska to, keď nemôžete dostať z hlavy ten obraz, ktorý ste mali pred očami tesne predtým, než zdvihla pohľad?“

O autori som doposiaľ nepočula a tak som bola zvedavá, ako sa mi jeho kniha bude páčiť. Páčila sa, veľmi. Je napísaná sviežim štýlom, Northrop sa snažil miestami celú situáciu nadľahčiť, čo sa mu aj podarilo. Kniha sa čítala rýchlo a plynulo aj vďaka rôznorodosti postáv.

author_michael-northrop_photoRozprávačom príbehu je Scotty, basketbalista, normálny chalan, ktorý podrží svojich kamarátov a nehrá sa na hrdinu. Po všetkých tých knihách, čo som prečítala, bolo príjemný osviežením čítať príbeh z pohľadu mužskej postavy. Najskôr som si ho ani za ten svet nevedela obľúbiť, ale ako príbeh napredoval, dostávala sa mi aj Scottyho postava pod kožu. Nesnažil sa vidieť veci prikrášlené. Vedel, že situácia je zlá, veľmi zlá a aj napriek tomu neprestával dúfať, že po nich niekto príde a tá nočná mora sa skončí. Pretože inak to ani neviem nazvať, iba nočnou morou, s ktorou sa tínedžeri museli popasovať, ako najlepšie vedeli.

„Bolo mi však jasné, že anjeli neodhrabávajú sneh. Namiesto toho som sa teda modlil, aby dával pozor na moju mamu, hoci ak mám byť úprimný, tak trochu som dúfal, že naňho zapôsobí moja nezištnosť.“

After_a_heavy_snow_storm_-_geograph.org.uk_-_90391Kniha je v mnohom reálna a dáva nám obraz toho, čo by sa mohlo za niekoľko rokov stať, ak neprestane globálne otepľovanie. Haldy a haldy snehu, pred ktorým niet úniku. Postupne zasypáva budovu školy. Príbeh som si pred očami premietala ako katastrofický film a veru poviem vám, že príbeh by bol naozaj geniálnou predlohou na sfilmovanie.

V knihe sa nám stretla zaujímavá skupinka ľudí. Máme tu rebela, dievčatá, outsidera a iné typy postáv, ktoré dodávali knihe ten správny šmrnc. Či už to bol Pete alebo Jason, ktorý si chcel zostrojiť vlastnú motorku, alebo Eljah, čudák, od ktorého som nevedela čo čakať a vždy som ho z niečoho podozrievala. Prišiel mi, akoby mal vždy niečo za lubom, niečo nekalého, čo by mohlo skupine uškodiť.

„Ako som tak ležal, pričom zrak mi ledva slúžil, z ničoho nič sa zjavilo svetlo – dosť jasné na to, aby som ho zbadal. Vedel som, čo to bolo: anjel, ktorý si po mňa nakoniec prišiel.“

Dlho som otáľala ako knihu ohodnotím, ale záver ma úplne odrovnal. Čítala som cez slzy a dúfala, že nič horšie sa už neudeje. Možno by sa mohlo zdať, že príbeh bude nudný, keďže sa odohráva na jednom mieste, v úzkom kruhu ľudí, ale opak je pravdou. Kniha ku koncu naberá na grádoch a ja som dychtivo pretáčala stránky.

41oD-BTA4MLA záver? Ten mi vyrazil dych a dúfala som, že to skutočne nebola posledná strana knihy. Autor nechal príbeh otvorený, čiže je na vás, aby ste si domysleli osud postáv. Či sa to pre nich skončí dobre alebo zle, záleží len a len od vašej fantázie.

V pasci je vskutku skvelá kniha, ktorá vás chytí a nepustí dokiaľ ju neprečítate. Ak máte chuť na mrazivý thriller, z ktorého vám budú behať po chrbte zimomriavky, tak V pasci je pre vás ako stvorený. Nie je písaná náročným štýlom a podľa mňa je určená pre široké spektrum čitateľov, hlavne kvôli svojej téme, ktorá je mrazivo reálna.

Určite to nie je posledná kniha, ktorú by som si chcela prečítať.

Moje hodnotenie:

owls

Za poskytnutie recenzného výtlačku knihy sa chcem veľmi pekne poďakovať spoločnosti Albatros Media.

Francisco X. Stork – Irises

Dve sestry objavia, pre čo sa skutočne oplatí žiť v novom románe autora knihy Marcelo objavuje skutočný svet.
DVE SESTRY: Kate je pripútaná k Stanfordu a titulu lekárky, ak ju rodina pustí. Mary chce iba ostať doma a maľovať. Keď ich starostlivý, ale represívny otec zomrie, musia zistiť ako sa navzájom podporiť a taktiež ich matku, ktorá je v bdelej kóme a ako vyjsť v ich znepokojivom sesterstve.
TRAJA MLADÍ MUŽI: Potom traja muži zamávajú ich životmi: Katin priateľ Simon ju požiada o ruku, poskytujúc tak potrebnú stabilitu. Mary to ťahá k Marcosovi, hoci sa obáva jeho násilníckej minulosti. A Andy pokúša Kate s viac ako romancou, spoznávajúc jej ambície, pretože zodpovedajú tým jeho.
JEDNO MUČIVÉ ROZHODNUTIE: Aj Kate aj Mary nájdu nové možnosti a temnotu v ich náhlej slobode. Ale je to mamin život, ktorý ich môže rozdeliť na dobro – otázka toho či bude žiť a pre čo sa žiť oplatí. IRISES je najprovokatívnejší a najodvážnejší román od Francisca X. Storka, ktorý kedy napísal. /anotácia je mojím prekladom/
S pokojným svedomím už teraz môžem Irises od Francisca X. Storka označiť za najemotívnejšiu knihu, ktorú tento rok prečítam. Po pravde si naozaj neviem predstaviť, čo by bolo emotívnejšie ako príbeh Kate a Mary.
Autor nám naservíroval príbeh plný snov a nájdenej slobody, ale aj beznádeje a ťažkých rozhodnutí. Keď už sa zdalo, že vznikne iskra nádeje na lepšie dni, Stork svojim postavám pridal ďalší životný údel. A tu sa to všetko začína. Po smrti otca zostávajú Kate a Mary samy, iba s matkou, ktorá je po vážnej autonehode už dva roky v bdelej kóme. Odkázané samy na seba sa pokúšajú vykľučkovať z tejto nepriaznivej situácie.
Keď som začala čítať túto knihu nečakala som od nej nič. Ale čím viac stránok mi ubúdalo, tým viac som sa zažrala do deja a nechcela som knihu odložiť, pokým neprečítam epilóg. Niekedy, takmer počas po čas celého čítania, som hľadela na stránky cez slzy. Kniha vás vtiahne a začína sa emočný kolotoč, ktorý neskončí, pokiaľ neprečítate posledné slovo. Autor vety skladá tak precízne, že aj najbanálnejšia situácia vo vás vyvolá explóziu pocitov.
Kate a Mary osud nadelil príliš. Každá sa s tým snaží vyrovnať po svojom, hoci nie vždy to vypáli tak ako si to predstavujú.
Zo začiatku som im obom držala palce, aby sa ich situácia zlepšila a ich život nebol taký krutý, aký ho autor vykreslil. Avšak už po niekoľkých stranách som si viac obľúbila Mary, pretože ona bola tá láskavá, tá, ktorá by sa najradšej aj rozkrájala, len aby všetci okolo nej boli spokojní. Od malička rada maľuje, ale to sa zmenilo po matkinej nehode. Akoby z nej vyprchalo to svetlo, ktoré videla, vždy keď na štetec nabrala farbu. Miestami som mala pocit, že Mary bola tá staršia a dospelejšia. Myslela skôr na ostatných ako na seba. Musela sa vzdať toho o čom snívala, len aby ulahodila Kate a tu je ten kameň úrazu. Mary sa musela vzdať prakticky všetkého, na rozdiel od Kate, ktorá sníva svoje sny a pevne verí, že sa všetko stane tak, ako si to predstavuje. Mary je tá, ktorá sa stará o ich matku. Snaží sa udržať sestry pokope, pretože má pocit, že sa jej Kate stále viac a viac vzďaľuje.
A je tu Kate, osemnásťročná študentka, ktorej najväčším snom je byť lekárkou a je ochotná pre to urobiť všetko. Najskôr som si myslela, že si obľúbim aj Kate, ale nebolo to tak. Po smrti otca je tá, ktorá má právo rozhodovať o všetkom, keďže je dospelá. Nie vždy boli tieto rozhodnutia správne, takmer nikdy. S klapkami na očiach si ide za svojím a občas som mala pocit, že jej je ukradnuté komu tým ublíži. Svojím egoistickým prístupom odohnala od seba nielen svoju najlepšiu kamarátku, ale aj priateľa, ktorý ju mal rád. Nedokázala som si k nej vybudovať pozitívny vzťah a často som nad jej konaním krútila hlavou, či to skutočne myslí vážne. Nemyslela na nikoho iného okrem seba, nebola schopná sa vzdať toho, o čom snívala, hoci to vyžadovala od Mary.
V knihe nebolo veľa postáv, ktoré by som si obľúbila, celkovo postáv bolo oproti iným knihám málo, ale aj tak niektoré stoja za spomenutie. Traja muži v životoch Mary a Kate, mi boli sympatickí. Marcos, Simon a Andy. Prvého z nich som mala najradšej. Hoci mal nepeknú minulosť a život sa s ním tiež zhral po svojom, dokázala som si ho obľúbiť, i keď v knihe sa nevyskytoval často. Najskôr som nevedela, čo si o Simonovi myslieť. Prišiel mi taký nijaký, ale ku koncu knihy som si ho celkom obľúbila hlavne, pretože povedal Kate pravdu o tom aká v skutočnosti je. A potom je tu Andy, ktorému som ani za ten svet neprišla na chuť a vždy vo mne vzkypela žlč, keď tlačil Kate do hlavy tie svoje kaleráby. Nakoniec je tu teta Julia, o ktorej som si takmer počas celej knihy nevedela, čo myslieť, pretože sa k dievčatám nesprávala práve ukážkovo. Ale ako sa vraví, za všetkým treba hľadať dôvod a ani pri tete Julii to nebolo inak. Hľadela som na stránku, či si zo mňa autor nestrieľa. Bohužiaľ, nestrieľal.
Všetky postavy boli reálne, čo Storkovi naozaj kvitujem, pretože v dnešnej dobe som našla len málo kníh, kde boli postavy takéto reálne. Lepšie som sa s nimi dokázala zžiť a prežívať ich údel.
Irises vám dá veľa. Hoci je kruto reálna, pretože udalosti v nej sa stávajú aj v normálnom živote, nájdete v nej štipku nádeje. A kúsok romantiky. V takmer beznádejnej situácii vám tieto pasáže prídu ako balzam na dušu. Priznám sa, že pri knihe som naozaj veľa plakala. Pre mňa nebola depresívna, len ako som už písala, kruto reálna. I keď musím sa priznať, že by mi nevadilo, ak by kniha bola o niekoľko desiatok strán dlhšia. Niektoré veci, ktoré ma zaujímali autor neopísal a skočil rovno do epilógu. Možno to je tak lepšie. Ani táto skutočnosť neubrala knihe na geniálnosti.
Francisco X. Stork má dar slova a pri ňom každá veta vyznie akoby kúzelník čaroval. Kniha sa aj napriek ťažkej téme číta ľahko a rýchlo. Zhltla som ju za dva dni a to som sa snažila čítať pomaly, aby mi vydržala, čo najdlhšie.
Irises odporúčam všetkým, ktorí majú radi príbehy z reálneho života a nevadí im, keď si pri knihe poplačú.
Moje hodnotenie:
owls