Myšlienky takého obyčajného človeka |1|: Ako sa aj z maličkostí rodia veľké veci

Rozhodla som sa, že blog oživím článkami zo života, aby ste tu nenašli len recenzie, odhalenia obálok a podobne.

Dnešný deň považujem za jeden z najúspešnejších v poslednej dobe. Ak ste už dnes na blog zavítali, tak ste si všimli článok o krste knihy Jozefa Kariku a s tým sa spája niekoľko naozaj zaujímavých momentov. Pohodlne som sa usadila v druhom rade na kraji, aby som mohla v pokoji natáčať. Pred začiatkom ma oslovil pán fotograf s prosbou, či by som si nemohla sadnúť na druhé sedadlo, aby on mohol voľne pobehovať. Spravili sme kompromis a sadla som si tam, no ten výhľad už nebol taký dobrý. Prvý rad bol pre hostí a rodinu. Otočila sa ku mne pani a povedala mi, že sa posunú, aby som mohla byť v prvom rade. Začala som protestovať, pretože tie miesta boli rezervované a tak. Na to mi povedala: „Áno, rezervované, ale pre rodinu.“ Tak sa so svojou spoločníčkou presunuli o miesto a ja som mala geniálny výhľad. Týmto sa chcem poďakovať pani Karikovej – matke autora a jeho priateľke za toto milé gesto. Ďalší príjemný zážitok prišiel na záver pri autogramiáde. Rad bol dlhý, ale to čakanie stálo za to. Keď som sa dostala k pánovi Karikovi pochválila som mu krst. A na moje začudovanie ma spoznal. Bolo to neskutočne milé a ja som odchádzala s neskutočne dobrým pocitom a úsmevom na tvári. Pokračovať v čítaní „Myšlienky takého obyčajného človeka |1|: Ako sa aj z maličkostí rodia veľké veci“