Dolores Redondová – Neviditeľný strážca

large-neviditelny_strazcaDve vraždy. Dve mladé dievčatá. Dva súvisiace prípady. Jeden páchateľ. Inštektorka Salazarová sa musí všetkému dostať na kĺb skôr, ako vrah zasiahne znova. Podarí sa jej to? A aký je dôvod jej nočných môr po návrate do rodného Elizonda?

Neviditeľný strážca sa vymyká takmer všetkému, čo zvyknem čítať, ale aj napriek tomu som sa do knihy už po niekoľkých stranách začítala a dychtivo som pretáčala stránky, aby som sa dozvedela viac. Po pravde, ja a detektívky sa veľmi nekamarátime, a preto som mala aj menšie obavy, či sa mi kniha bude páčiť. Avšak tento strach zo mňa opadol už po niekoľkých kapitolách, kde som si povedala, že táto detektívka nie je ako žiadna, ktorú som predtým čítala. Je výnimočná. Číta sa jedna báseň, dej je plynulý, nenudí a dozvedáte sa stále nové a nové skutočnosti, nad ktorými vás autorka núti zamyslieť sa.

„Zabúdanie je mimovoľné. Čím viac chceš na niečo zabudnúť, tým viac ťa to prenasleduje.“

Zväčša ma detektívky nebavia pretože sa okrem vyšetrovania v knihách nič nedeje a to ma doslova uspáva, teda ak to nie je kvalitne napísané. Avšak v tomto príbehu ma autorka držala v napätí až do samotného záveru a keď som už mala typ, kto by mohol byť vrahom, ona moje myšlienky obrátila o sto osemdesiat stupňov a záverom knihy mi doslova vyrazila dych, kde som len hľadela na stránku ako vyoraná myš či skutočne je tá postava vrahom.

IMG_9083 brHlavná hrdinka inšpektorka Amaia Salazarová je poverená vyšetrovaním prípadu dvoch vrážd, ktoré sa stali v jej rodnom Elizonde. Síce s nevôľou, ale predsa, odchádza na miesto, kde prežila krutú minulosť, ktorú chcela pochovať veľmi hlboko. S vervou sa púšťa do vyšetrovania, ale prípad sa stále viac a viac zamotáva a v istom okamihu stojí Amaia na mŕtvom bode a rozanalizováva každú možnosť.

Snáď najviac sa mi páčili pasáže z minulosti, ktoré opisovali Amaino kruté detstvo. Aj preto považujem Neviditeľného strážcu za skvelú knihu, pretože autorka dokázala do detektívneho príbehu vložiť aj príbeh hlavnej hrdinky a jej pokus vysporiadať sa s minulosťou, ktorá ju mátala po príchode do Elizonda. Popravde som ju za to všetko, ako to zvládala obdivovala. Našla v sebe silu pochovať minulosť a roky sa k nej nevracať.

„Karty sú brána a túto bránu nesmieš otvoriť bez príčiny, ale ani ju nechať otvorenú potom. Brána, Amaia. Brány neublížia, ubližuje to, čo môže prejsť cez ne.“

timthumbOkrem Amaii bolo niekoľko postáv, ktoré mi utkveli v pamäti. Či to bola Amaina sestra, Rosaura alebo jej starostlivý manžel James, oboch som mala rada, takmer od začiatku. Síce sa James v knihe objavoval pomenej aj tých niekoľkokrát mi stačilo na to, aby som si o ňom spravila mienku. Za zmienku stojí aj teta Engrasi, ktorá bola pre mňa obrovským tajomstvom. Avšak postavu, ktorú by som asi z knihy vyškrtla a nikdy ju nestretla bola Flora, Amaina sestra, ktorá bola až do špiku kostí podlá, nikomu nič nepriala, pri každom hľadala niečo, čo by mu mohla vyhodiť na oči. Doslova som ju neznášala, a to sa mi pri postavách veľmi často nestáva. Všade vyzdvihovala iba seba, ostatní boli nuly, dokonca nemala nikdy pekného slova na Amaiu alebo Ros. Aj Amaini kolegovia stáli za to, či to bol inšpektor Iriarte alebo Jonan. Obaja mi boli sympatický.

Počas celého čítania som bola napätá ako struna a čítala som pozorne, aby mi neunikol žiaden detail. Počas príbehu som mala typy na vraha, ale autorka to tak šikovne zamotala, že keď odhalila toho skutočného páchateľa, chvíľu som sa nevedela preniesť cez to, že to je skutočne tá postava. Ale viete, ako sa to hovorí. Pod lampou býva najväčšia tma.

El-guardián-invisibleDolores Redondovej sa podarilo zaujať mať už v úvodných stránkach a vsunúť do detektívneho príbehu aj príbeh zo života, ktorý sa točil okolo hlavnej hrdinky Amaii. Neviditeľný strážca je bravúrne dielo plné napätia a zvratov, kedy do poslednej chvíli nebudete vedieť ako sa príbeh skončí a budete netrpezlivo a s očakávaním prevracať stránky, aby ste sa dozvedeli ako sa osudy hrdinov skončia a či sa Amaii podarí odhaliť zločinca, ktorý má všetko na svedomí.

Suma sumárum, kniha od španielskej autorky Dolores Redondovej je najlepšou a najlepšie napísanou detektívkou, akú som kedy čítala a určite aj dlho bude, keďže ma zatiaľ žiadna detektívka tak neohromila ako práve táto. Knihu odporúčam hlavne milovníkom detektívok, ale nielen tým, ale aj čitateľom, ktorí majú radi napínavú knihu so štipkou miestnej mytológie a kopou zvratov, ktoré nebudete vedieť predvídať, ani keby ste boli jasnovidci.

Moje hodnotenie:

owls

Za poskytnutie reading copy výtlačku knihy sa chcem veľmi pekne poďakovať vydavateľstvu IKAR. Kniha vychádza už tento pondelok, čo je 21. októbra. Určite si nenechajte ujsť tento skvelý čitateľský zážitok.

Cheryl Strayedová – Divočina

large-divocinaCheryl sa v istom okamihu svojho života vydáva na púť po Pacific Crest Trail, aby našla samú seba. Podarí sa jej to?

Po knihe Divočina som siahla, kvôli anotácii, ktorá ma na ňu nalákala a ja som si povedala, že príbeh bude stáť za to, keďže mám príbehy zo života rada. Veľmi rýchlo som si však zložila ružové okuliare, pretože už po niekoľkých desiatkach strán som si uvedomila, že siahnuť po tejto knihe bol omyl.

Divočina je autobiografiou autorky Cheryl Strayedovej. Jej štýl je plynulý, avšak nechytil ma natoľko, aby som dychtivo prevracala stánky. Síce sa mi príbeh pozdával a ja som Cheryl držala palce, aby svoju túru zvládla a našla to, čo hľadala, jej charakter zabil všetko dobré, čo som v príbehu našla. Snažila som sa pochopiť jej činy, avšak niekedy to bolo nad moje sily.

Na svojej ceste stretla nejedného turistu a práve tieto dialógy pre mňa knihu oživili, pretože v častiach, kde autorka opisovala svoju púť a miesta, cez ktoré prechádzala ma uvrhli do akéhosi stereotypu a ja som len túžobne očakávala, kedy sa tam objaví nejaká ďalšia postava, s ktorou sa bude môcť porozprávať a prípadne na istý čas sa k nej pridať.

201206-wild-personal-27-600x411Jedno sa musí avšak autorke nechať, hoci ma niektoré časti nudili a ja som sa cez ne len ťažko preniesla, má dar opisovať veci, tak aby si ich čitateľ vedel dokonale predstaviť. Cheryl Strayedová napísal svoj životný príbeh, do ktorého sa buď začítate a oslní vás alebo sa budete príbehom predierať s obrovskými problémami, ako to bolo v mojom prípade.

Autorka do svojho príbehu zasadila nejednu peknú myšlienku, ktorá stojí za povšimnutie a zamyslenie a ja sa s nimi stotožňujem. Tešte sa aj z drobností v živote, pretože aj to málo, čo máte vám môže priniesť radosť. Ľudia často chcú viac a než to, čo majú a pritom nedokážu oceniť, ani tú trochu, ktorú majú.

pacific-crest-trailAko som už povedala, Divočina nie je pre každého. Buď vám sadne alebo nie. Nedokázala som sa stotožniť s hlavnou hrdinkou o to viac, že je to skutočný človek. Jej činy som nechápala. Vlastne tri roky po smrti jej matky jej preplo v hlave a začala sa správať ako pubertáčka hoci mala 26 rokov. Začala podvádzať manžela, brať drogy. Klesla až na úplné dno a túra po PCT jej mala pomôcť nájsť samú seba. V závere knihy som nemala pocit, že sa jej to podarilo, avšak obdivovala som ju kvôli jej odvahe a odhodlaniu.

Ak máte radi príbehy, ktoré píše sám život, neváhajte a siahnite po tejto knihe. Možno práve vám sa zapáči a vyrazí vám dych.

Moje hodnotenie:

owls2

Za poskytnutie reading copy výtlačku knihy sa chcem poďakovať vydavateľstvu IKAR. Kniha Divočina vychádza 13. augusta a objednať si ju môžete TU.

Sofia Vitalle – Seduktor: Pred osudom neutečieš

Sedem čistých duší. Sedem smrteľných hriechov. Jedno poslanie. Zatrateniu neuniknú. Seduktor si ich nájde.
Po prečítaní anotácie som si povedala, že pôjde o veľmi zaujímavú knihu, pretože námet sa mi hneď zapáčil. Avšak, ružové okuliare mi spadli okamžite po prečítaní niekoľkých strán.
Seduktor: Pred osudom neutečieš je spisovateľským debutom dvoch autoriek, ktoré vystupujú pod spoločným menom Sofia Vitalle. Jedno sa autorkám musí nechať a to štýl písania, ktorý bol plynulý a miestami to bolo jediné, prečo som knihu neodložila.
Keď som začala knihu čítať, otáčala som stránky závratnou rýchlosťou, pretože ma bavila. Lenže, ak sa vám opakuje stále tá istá situácia, upadnete do akéhosi stereotypu a dúfate, že sa to čím skôr skončí. Tak to bolo aj pri tejto knihe, keď Seduktor pokúšal ľudí. Pri prvých troch hriechoch som si ešte povedala, ok, ale keď sa opakovala stále tá istá schéma, mala som chuť, stránky, kde duše pokúšal preskočiť a dostať sa k zaujímavejšej časti príbehu.
Čo sa mi na knihe páčilo bol rýchly spád, ale s príbehom som mala miestami dosť veľký problém. Viete si predstaviť, že by ste sa raz, jeden jediný krát prehrešili a vaša duša by skončila v pekle? Tu som sa musela pozastaviť nad tým, nad čím autorky premýšľali, keď túto zápletku vymýšľali. Avšak, toto nebudem ďalej rozoberať, pretože nechcem prezradiť niečo z deja.
Príbeh sa odohráva na takmer tristo stranách, z ktorých tri štvrtiny som mala pocit, že sa rieši to isté stále dookola, akoby autorky boli v nejakom bludnom kruhu. S Caimom prišlo príjemné osvieženie, ale pre mňa až príliš neskoro. Tajomstvá sa postupne nabaľovali a odpovedí som sa nedočkala, čo ma skutočne začalo rozčuľovať. Ak by všetko dávkovali postupne, niekoľko tajomstiev, pár odpovedí a podobne, nemala by som výhrady, ale ak čítate knihu, v ktorej sa nič nevysvetľuje, začína to byť pre mňa otravné a príbeh upadá do roviny nudnosti. Pokračovať v čítaní „Sofia Vitalle – Seduktor: Pred osudom neutečieš“

Knižné prírastky – máj 2013

Už je to nejeden piatok, čo som postla článok ku knižným prírastkom, môže za to poväčšine moja lenivosť a len a len moja lenivosť, ale rozhodla som sa to napraviť, takže tu sú prírastky za mesiac máj.
Začnem knihami, ktoré som si kúpila. Prvou knihou sú Plamene hriechu od Mareka Zákopčana. Na túto knihu som sa tešila, odkedy som vedela, že má Marekovi vyjsť a hneď (takmer v deň vydania) som sa vybrala do Panta Rhei, aby som si ju ukoristila. Ujo v PR sa na mňa pozeral ako na debila, akú knihu to preboha chcem a oslovil kolegyňu, aby mu pomohla, tá sa otočila a zo stola vzala práve mnou požadovanú knihu. V duchu som sa zasmiala a tak isto potešila. Ďalej tu mám ďalšiu knihu od slovenskej autorky (teda autoriek) a to Seduktor: Pred osudom neutečieš. Knihu mám práve rozčítanú a číta sa jedna báseň, len ten príbeh! Ale to sem nepatrí. Na nasledujúce knihy som sa tešila, ako keď dieťa dostane novú hračku, po ktorej dlho túžilo. Prvé dve knihy zo séria The Grigori legacy – Sins of the angels a Sins of the son od autorky Lindy Poitevin. Prvú knihu už mám prečítanú, keďže som ju mala požičanú od Mimi a poviem vám, ak ste o tejto sérii ešte nepočuli, tak by ste jej malli venovať viac pozornosti, pretože je geniálna a medzi urban fantasy sa zaradila medzi moje najobľúbenejšie. My sister´s keeper od Jodi Picoult som si kúpila pretože som videla film, podľa tejto knihy a veľmi sa mi páčil. Podľa svojich skúseností som si istá, že kniha bude ešte lepšia.

Ďalšou knihu je kniha Návrat z temnoty od Liz Coleyovej. Príbeh ma hneď zaujal a tak som pri jej kúpe vôbec neváhala. Nikdy nehovor navždy od Ali Cronin som si kúpila z čírej zvedavosti a uvidím, či to neskôr neoľutujem. Podľa anotácie by to mohla byť dobrá oddychovka. Pod krídlami motýľa som si nekúpila ale dostala od Mimi, za čo jej veľmi pekne ďakujem. Som na knihu zvedavá a neviem sa dočkať, kedy sa k nej dostanem, ale to musím predtým prelúskať ešte veľa kníh. Ďalšia kniha, ktorú som si tento mesiac kúpila je Posledný súd od Jamesa Kimmela Jr. Po knihe som túžila odkedy vyšla a konečne som si ju mohla kúpiť, tak som neváhala.
Do knihovníčky mi pribudli, pre mňa, cenné knihy a nie málo. Jedna z kníh, ktorú si najviac cenním sú Americkí bohovia od Neila Gaimana. Kniha je poriadne hrubá, ale to mi vôbec nevadí, pretože hneď ako som ju v kníhkupectve zbadala chcela som ju a keď dáte dole prebal je nádherná. Keďže mám v knihovníčke už prvé dva diely trilógie Žihadlá, chcela som si ju doplniť o posledný diel, takže mi tiež pribudla Večná noc.  O Medenom jazdcovi som počula len samé chvály, tak dúfam, že kniha bude naozaj taká dobrá. Aj s touto knihou som mala peripetie, keď mi najskôr v Panta Rhei sľúbili, že keď knihu dostanú ozvú sa (nikdy sa neozvali) a tak som si knihu zadovážila inde. Zbierku kníh som si rozšírila o ďalšiu knihu a to knihou je Nemôžem ti povedať viac od Tamary Tainovej. Na knihu sa strašne teším a tá obálka je jednoducho nádherná.
Poslednou knihou, ktorú som si kúpila je Mrazivé leto od Manuely Martini. Autorka navštívila Slovensko za účelom besedy, ktorej som sa zúčastnila. Manuela bola taká zlatá, že mi knihu aj podpísala. Knihu som mala už dlhšie v hladáčiku a už na besede som si prečítala pár strán  a zaujala ma. takže dúfam, že nezostanem iba pri tých prvých stranách a kniha sa mi bude páčiť. Knihu Satanove dcéry som dostala od Mimi a som na ňu naozaj zvedavá, pretože anotácia ma hneď zaujala. Ako hovorí podtitul, je to mýtus o padlých anjeloch a práve tematiku anjelov mám veľmi rada, tak aj preto sa teším na túto knihu. Najradšej, by som sa na ňu vrhla čím skôr.
Čudujte sa svete, mne sa tento mesiac podarilo aj vyhrať a to hneď dvakrát. Prvá kniha, ktorú som vyhrala je Maklér od Johna Grishama a vyhrala som ho na blogu Biancy Principessy. Druhú knihu som vyhrala na blogu u Neliss, teda knihu som si vybrala sama, pretože som vyhrala knihu z bookdepository. Moja voľba padla na knihu Sweet evil od Wendy Higgins. Knihu si už veľmi dlho chcem prečítať a pôvodne som chcela počkať na český preklad, ale keď sa mi naskytla táto možnosť, tak som neváhala a vybrala si práve túto knihu.
V máji mi pribudol aj recenzný výtlačok od vydavateľstva IKAR a to kniha od švédskeho autora Jonasa Jonassona Storočný starček, ktorý vyliezol z okna a zmizol. Knihu som už prečítala, na blogu nájdete (nie tak veľmi pozitívnu) recenziu.
Dúfam, že sa stretnem takto o mesiac a čo vám do knihovníčky pribudlo tento mesiac?

Jonas Jonasson – Storočný starček, ktorý vyliezol z okna a zmizol

Poznáte ten pocit, keď vezmete do rúk knihu, prečítate si anotáciu a zaujme vás a následne vaše srdce zaplesá nad vydarenou obálkou? Presne toto sa stalo, keď som sa dozvedela o knihe Storočný starček, ktorý vyliezol z okna a zmizol.  Hovorila som si, že príbeh bude humorný, plný vtipných scén, pri ktorých sa budem chytať za brucho a moja bránica dostane zabrať. Možno som od knihy príliš veľa  očakávala, ale nič z toho som nedostala.
Allan Karlson oslavuje svoje sté narodeniny a pobyt v domove dôchodcov sa pre neho stáva až príliš stereotypný. Rozum mu nahlodala myšlienka a skôr ako si to stihol uvedomiť, už liezol von oknom. Po jeho úteku sa rozpútava naháňačka a špekulácie či starčeka niekto náhodou neuniesol. Na prvé prečítanie by ste si povedali, že to môže byť naozaj dobrý príbeh, lenže tu sa v mojej hlave usadil malý červík, ktorý mi vždy našepkával, že som po tej knihe nemala siahnuť.
Jonas Jonasson je švédsky autor a kniha Storočný starček, ktorý vyliezol z okna a zmizol je jeho prvotina. Jeho štýl ma vôbec nezaujal a preto sa čítanie tejto knihy pre mňa stalo utrpením. Kniha postrádala dynamickosť a túžobne som chcela otáčať stránky rýchlejšie, aby som knihu prečítala čím skôr. Autor nepíše pútavo aj scéna, ktorá mala vyznieť vtipne ma nudila a tak som sa v duchu tešila na kapitoly z minulosti, ktoré boli pre mňa jediným oživením príbehu.
Tieto kapitoly mi občas vyčarili úsmev na tvári, keďže Allanov život je naozaj pestrý môže sa pochváliť takými skvostami, ako strednutie s Trumanom, jazda autom s Churchillom a mnohými inými situáciami.
Mala som pocit, že kniha je písaná ťažkopádne a dej nebol plynulý. Niekedy vás pri knihe zaujme príbeh, ale ak nie je dobre napísaná, môžete sa akokoľvek snažiť a nezapáči sa vám. Presne toto bolo príčinou, prečo sa mi kniha Storočný starček, ktorý vyliezol z okna a zmizol nepáčila. Miestami ma doslova rozčuľovalo, že som knihu ešte nedočítala a tak som sa do čítania musela nasilu nútiť, čo je pre mňa veľmi zlé znamenie.
Hoci postava Allana je bestarostná a jeho prístup k životu je pozoruhodný nedokázala som si ho obľúbiť ani trošku. Doslova mi bolo jedno čo sa s ním udeje a to sa mi nestáva často. Autor svoje postavy vykreslil plytko, čiže som nemala šancu si ich obľúbiť alebo znenávidieť.  Postáv bolo až príliš veľa a niekedy som sa v ich príbehoch strácala.
Čo dodať na záver? Nenechajte sa odradiť mojou negatívnou recenziou, pretože kniha by sa vám mohla páčiť. Možno som knihu čítala v zlom čase a možno keby som si ju znova prečítala tak by ma viac oslovila. Avšak, ak autor vydá nejakú ďalšiu knihu s veľkou pravdepodobnosťou po nej nesiahnem.
Moje hodnotenie:
owls2
Veľmi pekne sa chcem poďakovať vydavateľstvu IKAR, ktoré mi poskytlo RC výtlačok knihy. Kniha Storočný starček, ktorý vyliezol z okna a zmizol vychádza práve dnes, tak ak vás zaujala anotácia a tak isto aj obálka neváhajte a určite si ju zadovážte.

Justin Cronin – Dvanástka (Priechod #2)

Dvanástka je pokračovanie románu Priechod. Po prečítaní prvej časti som dúfala, že druhá časť bude aspoň taká dobrá ako jej predchodkyňa. Musím povedať, že Priechod sa mi páčil o kus viac, ale všetko po poriadku.
Justin Cronin má veľký dar slova. Všetko opisuje kvetnato, až sa vám niekedy môže zdať, že je to na škodu. V niektorých prípadoch som mala chuť pár stránok preskočiť, aby som sa dostala k tej časti, čo ma zaujíma. Situácie opisuje úderne a presne. Pri čítaní som mala pocit, že som na húsenkovej dráhe. Striedali sa akčné scény so scénami na uváženie a zas naopak.  Keď som sa dostali k akčnej scéne knihu som hltala plnými dúškami a nevedela som sa od nej odtrhnúť. Avšak, keď nastali uvážlivé scény, tajne som dúfala, že sa čoskoro skončia a v knihe sa opäť začne niečo diať.
Po prečítaní Priechodu som očakávala, že aj jeho nasledovníčka bude rovnako dynamická, akčná a pútavá. Ale tohto som sa nedočkala. Úvodných sto strán som sa zoznamovala s novými postavami a márne som čakala, kedy sa objavia preživší z jednotky.

Aby ste ma nechápali zle. Kniha je skvelá, veľmi dobre napísaná, ale niečo mi pri nej chýbalo, z čoho by som padala na zadok.
Cronin do deja zakomponoval množstvo postáv a zo začiatku som sa trochu strácala, kto s kým súvisí a kto s kým nie. Ako som prevracala strany, postáv stále pribúdalo a môj otáznik v hlave sa iba zväčšoval. Zdanlivo nezlučiteľné osudy sa v jednom okamihu preplietli spôsobom, ktorý som ani vo sne neočakávala. Jedno sa musí autorovi nechať, svojim postavám pripravil veľmi neistí osud, kedy nikdy neviete, ktorý deň bude vašim posledným.
Príbeh vám nedá možnosť na nový zajtrajšok. Autor v ňom vkusne poukázal na skazenosť spoločnosti a skutky jednotlivcov. Pri čítaní som mala pocit, že mnohé zo situácií, ktoré sa v knihe odohrávali sa môžu stať aj v skutočnosti a to ani nepotrebujeme, aby svet zaplavili výry, ako nazýva upírov. Ľudia zahľadení do seba, hľadiaci len na svoje dobro sú schopní čohokoľvek a bez výčitiek svedomia.
Keď som si prečítala názov knihy tešila som sa, že sa dozviem viac o Dvanástke, ale bohužiaľ sa mihli v knihe len veľmi okrajovo, čo ma dosť sklamalo, pretože po udalostiach Priechodu som čakala, že sa Dvanástka prejaví v plnej sile, ale opak bol pravdou.
Ak by kniha mala aspoň o sto strán menej, príbehu by to nijako neuškodilo, ba naopak. Myslím si, že niektoré scény autor zbytočne predlžoval a vyžíval sa v opisoch. Osobne mi dlhé opisy nevadia, avšak musia byt dobre napísane a nenudiť a tu je ten kameň úrazu. Cronin až zbytočne zdĺhavo opisoval situácie na desiatky strán, kde by stačilo všetko opísať kratšie a nesnažiť sa čitateľa unudiť.
Pre mňa bola Dvanástka emocionálny kolotočom, pri ktorom som nevedela, či mám smútiť za mojimi obľúbenými postavami, alebo sa strachovať o ostatných, pretože autor sa s nimi nemazná. V takom krutom svete aký vytvoril Cronin je prežitie požehnaním.
Pri niektorých zvratoch som hľadela na stránku ako teľa na nové vráta a snažila som sa predýchať, čo sa práve v knihe odohralo. Poviem vám, týchto zvratov bolo hneď niekoľko a ja som zostala s otvorenými ústami, či si zo mňa autor nestrieľa.
Rozhodne po knihe siahnite ak ste fanúšikmi série. Nesklame vás a dozviete sa mnoho zaujímavého a taktiež sa otvoria nové otázky, na ktorých odpovede si budete musieť počkať až do vydania ďalšieho dielu.
Moje hodnotenie:
owls4
Za poskytnutie RC výtlačku knihy sa chcem veľmi pekne poďakovať vydavateľstvu IKAR. Dvanástku nájdete na pultoch kníhkupectiev už tento utorok, 14. mája.

Vanessa Jóriová – Za múrom

Keď si Susan prečíta zápisky svojho záhadne zmiznutého otca, jej život sa radikálne zmení. S priateľmi sa vydá po záhadných stopách, ktoré ich dovedú k tajomnému Portálu. Ocitnú sa v divokom a nebezpečnom svete zvanom Alagonit. Susan sa dozvie o vzácnom dedičstve, ktoré jej dáva výnimočnú moc. No nie je sama, kto vlastní podobný dar. Alagonit už niekoľko rokov pustoší Jednooký cudzinec, pochádzajúci z ľudského sveta. Susan zistí, že drží v zajatí jej otca, a je rozhodnutá spolu s priateľmi z oboch svetov ho zachrániť. Nádherný, no nebezpečný svet stavia odvážlivcom do cesty mnohé prekážky, ohrozujú ich šabľozubé tigre, mečozobáky či skalné hyeny, ale i magické čary. Cesta k záchrane sa tak mení na skúšku, od jej výsledku závisí osud oboch svetov.
Okovy smrti zväzujú nám nohy,
súdny deň je blízko, vie každý z nás.
Tak pomôž nám, ak môžeš, 
nech ohne nedohoria,
vody nedotečú 
a vtáky nezmĺknu.
Nájdi úsvit v temnote.
Nájdi oheň v snehu.
Prosíme jednohlasnou prosbou.
Vyslyš nás, Rovnováha.
Požehnaj naše mysle.
Nech nespravíme chybu,
nech sa rozhodneme správne,
 nech oheň horieť bude môcť,
vody tiecť
i vtáky spievať.
Nech sa tu i nabudúce 
v dobrom zídeme.
Vanessa Jóriová je iba trinásť ročná mladá autorka, ktorá debutuje knihou Za múrom. Čo k tejto knihe povedať. Námet sa mi páčil, i keď dosť často mi pripomínal film Avatar. Príbeh sa čítal plynulo, ale už po asi sto stranách sa preklenul do akéhosi stereotypu, ktorý ma začal nudiť. Akčné scény, ktorých, podľa mňa, až tak veľa nebolo, boli dobré, ale mne chýbal ten moment, kedy by som zostala s otvorenými ústami a nevedela, ako to dopadne.
Susan, spoločne so svojimi kamarátmi, sa ocitá v novom svete zvanom Alagonit. Spoznáva bytosti, ktoré doposiaľ nikdy nevidela a ktoré sa odlišujú od bytostí nášho sveta. Tam zisťuje, že je výnimočná, má čistú krv a tu som sa v príbehu stratila. Odrazu vedela strieľať z luku, ovládala reč, ktorú predtým nikdy nepočula. Tu som sa pozastavila nad tým, že to bolo také náhle.
Z postáv som si asi jediného obľúbila Flinta. Už od začiatku sa mi jeho charakter páčil a postupne sa menil. Je nebojácny, nápomocný a vždy keď sa objavil som sa len prihlúplo usmievala. Ale to je z postáv asi tak všetko. I keď musím uznať, že kniha je pre mladšie ročníky, postavy boli povrchné.
Síce sa Susan správala adekvátne k svojmu veku, niekedy som ju skutočne mala chuť prefackať. Zbytočne sa vrhala do nebezpečenstva, do ktorého zatiahla aj svojich kamarátov. Jej činy sú predvídateľné a ničím vás neprekvapí. Správala sa tak, ako som si to myslela. Už dopredu som vedela, ako sa rozhodne a čo spraví.
A potom je tu Steffany, jej najlepšia kamarátka. Bola rozhodne tou rozumnejšou. A celkom som ju mala rada. Ako jediná z hlavnej trojice konala rozvážne a skôr myslela ako konala. Určite som ju mala radšej ako Susan.
Jared je ďalším, ktorý sa dostal do Alagonitu vďaka portálu spoločne so Susan a Steffany. Charakterizovala by som ho len dvoma slovami, a to, horúca hlava. Miestami zo seba chrlil aj vtipné hlášky a vtedy som bola rada, že autorka takto oživila svoj príbeh, no na druhej strane je Jared zbrklý.
Jedno sa autorke musí nechať. Má obrovskú fantáziu, keď dokázala vymyslieť svet plný zvierat, o ktorých by ste nikdy nechyrovali. Svoj svet vykreslila veľmi pekne. Rastliny farieb dúhy, ktoré v tme žiaria. Autorka naozaj veľmi dobre opísala celý Alagonit a popravde, by som tam raz, aj keď iba virtuálne, chcela zavítať. Fascinovali ma tvory, ktoré autorka vytvorila a najradšej by som aj ja mala svojho osobného maflina, na ktorom by som lietala.
Kniha Za múrom síce do sveta literatúry dieru nespraví, ale je to príjemné a ľahké fantasy čítanie. Ako som už spomínala, je určená pre mladšie ročníky a osobne si myslím, že som mala na knihu až príliš vysoké nároky. Musím, ale uznať, že napísať knihu v tak mladom veku je odvaha, preto klobúk dole pred autorkou. Hoci sa neviem zbaviť pocit, že keby s vydaním ešte počkala a príbeh prepracovala, kniha by sa mi páčila oveľa viac. V knihe som našla nejednu chybu, či už to boli slová navyše, ale to nemusí byť nevyhnutne chyba autorky, alebo mi niekedy nesedel slovosled.
Suma sumárum, ak nečakáte od knihy, že by vás usadila do stoličky a padli by ste z nej na zadok, tak Za múrom si rozhodne prečítajte. Autorka má naozaj potenciál a držím jej palce do budúcna.
Moje hodnotenie:
owls3

John Green – Na vine sú hviezdy

Odkedy Hazel v trinástich rokoch diagnostikovali rakovinu štítnej žľazy v štvrtom štádiu, pripravovala sa na vlastnú smrť. Potom sa stal medicínsky zázrak a metastázy v pľúcach sa jej zmenšili. Odvtedy nechodí do školy, nemá priateľov a nevie, ako vyzerá normálny život, lebo je hadičkami pripútaná ku kyslíkovej fľaši a užíva silné lieky, aby sa nádory nerozširovali ďalej. Na nenávidenom stretnutí podpornej skupiny pre pacientov s rakovinou však spozná Augusta Watersa, ktorý má štýl, rakovinu na ústupe a oči len pre ňu. S ním začne objavovať dosiaľ nepoznaný svet lásky na pomedzí života a smrti.
Čítal mi a ja som sa doňho zaľúbila tak, ako keď človek zaspáva. Pomaly, pomaličky a potom zrazu úplne.
Na vine sú hviezdy nie je obyčajná kniha. Hoci sám autor upozorňuje, že jeho príbeh sa v skutočnosti nestal, je reálny. Veď možno aj v tomto momente niekde na svete je dieťa, ktoré bojuje s rakovinou a má rovnaký osud ako Hazel z knihy Johna Greena. O tejto knihe som vedela už veľmi dávno. Skôr ako som sa dozvedela, že vyjde aj u nás v preklade. Jej prečítanie, ani neviem prečo, som odkladala tak dlho ako sa len dalo. Bola to obrovská chyba, pretože, už v úvode ma príbeh upútal a dychtivo som pretáčala stránky, ako to všetko nakoniec dopadne.
Nebudem večerať a nebudem zdravá, lebo nie som zdravá. Zomieram, mama. Zomriem a nechám ťa tu samu, a potom sa už nebudeš mať o koho starať, už nikdy nebudeš nikomu mamou, a mne je to ľúto, ale nemôžem s tým nič urobiť, dobre?
Kniha rozpráva príbeh Hazel, ktorej diagnostikovali rakovinu. Miestami ma až zarážalo, ako sa stavia k chorobe a zomieraniu. Každý deň žije naplno, vlastne tak, ako jej to jej pľúca dovoľujú. Chodí do podpornej skupiny, kde by najradšej ani nebola, pretože ju do toho núti mama. Keď však stretne Augustusa, chlapca, ktorý prekonal rakovinu, zaživa chvíle, o ktorých si myslela, že by ich už nikdy neprežila. Hazel som obdivovala. Hoci život jej nenadelil práve najprívetivejší osud, je s ním zmierená. Vie, že jej dni sú zrátané. Možno po prvýkrát v živote som sa nechcela vžiť do situácie hlavnej postavy. Ale napriek všetkému je Hazel statočná a aj keď sa obáva, že svojou smrťou ublíži svojim rodičom, bojuje.
Bez bolesti by sme nevedeli, čo je radosť.
Augustus, na prvý pohľad úplne zdravý mladý muž, ale na pohľad druhý, má za sebou rakovinu. Jeho život sa skladá z metafor. Gus, je tým typom postavy, ktorú si už po pár stranách zamilujete a ja nie som výnimkou. V Hazel nájde svoju lásku a spoločne plávajú životom. Ich vzťahu som fandila už od prvej sekundy, ako sa spoznali. Chcela som pre nich len to najlepšie a, v rámci možností, to dostali. Zažili toho spoločne veľa a ja som sa len prihlúplo usmievala nad tým, aké majú obaja šťastie, že majú jeden druhého. Sú to len drobnôstky, ktoré zažívali a ja som ich silno držala palce, aby im osud nepriplietol do cesty ďalšiu prekážku. Žiaľ, stalo sa.
Veru, Hazel Grace, špecializoval sa na vraždenie snov. Zdajú sa ti sopky úžasné? Povedz to tým tisícom zuhoľnatených mŕtvol v Pompejach. Ešte vždy veríš, že svet je čarovné miesto plné kúziel? Zabudni, všetko sú to len bezduché molekuly naverímboha sa odrážajúce jedna od druhej. Trápi ťa, čo bude s tvojimi rodičmi, keď zomrieš? Načo, všetci sa raz staneme potravou pre červy.
Kniha sa číta prakticky sama a hoci je miestami predvídateľná, jej čítanie si užijete. Green príbeh napísal veľmi ľahkým štýlom, ktorý vám ulahodí a neunudí vás. Snáď najviac sa mi páčilo ako realisticky sa postavy správali. Autor im nenasadil ružové okuliare, cez ktoré by sa pozerali na svet, práve naopak. Až kruto reálne sa pozerajú na svoju situáciu, žiadny optimizmus, žiadny pesimizmus, čistá realita.
Na dobrého priateľa ťažko natrafiť a ešte ťažšie zabudnúť.
Popri Gusovi a Hazel som si veľmi obľúbila Isaaca, ďalšiu obeť rakoviny, ktorá sa s ňou pasuje zo všetkých síl. Pri ťažkej téme tejto knihy bol práve Isaac postavou, ktorá mi dokázala vyčariť úsmev na tvári a to nespočetne veľa krát. Je Gusov najlepší kamarát a navzájom sa podporujú. Za zmienku stojí aj Hazelin obľúbený autor, Peter van Houten, o ktorom som si v prvom momente nevedela, čo myslieť. Zdal sa mi ako arogantný pijan, ktorý uráža všetkých okolo seba. Ale ako sa hovorí, za všetkých treba hľadať hlbší dôvod a tak sa stalo aj pri tejto postave. Autor svoje postavy vykreslil s takou hĺbkou, že nebudete mať problém si ich zamilovať. Nenájdete tu žiadnu, ktorá by vám vyslovene prekážala a chceli by ste ju zahrdúsiť.
Pravá láska sa rodí v ťažkých časoch.
Knihu Na vine sú hviezdy by som odporúčala absolútne každému. Ak máte radi romantiku, siahnite po tejto knihe. Ak máte radi dojemné príbehy, ktoré vás chytia za srdce, neváhajte. Autorovi skladám poklonu, že dokázal vymyslieť takýto skvelý príbeh. Záver knihy ma úplne odrovnal a ja som stránky pretáčala so slzami v očiach. Medzi mnohými vecami, ktoré mi kniha dala bola aj jedna myšlienka, ktorá mi neschádza z mysle ešte teraz. Nikdy nie je tak zle, aby nebolo ešte horšie. Myslím, že presne v tomto príbehu to platí dvojnásobne, o čom ma autor presvedčil.
Bolesť si treba vytrpieť.
Na vine sú hviezdy je jednou z tých kníh, ktoré vás donútia zamyslieť sa nad životom, v tomto prípade aj nad smrťou. Žiadna z postáv to v knihe nemá ľahké, avšak aj v tejto beznádejnej situácii sa snažia hľadať drobné svetielka lepších dní. Niekedy sa im to darí, inokedy nie. Autor úderne pomenováva veci ich pravými menami a nekladie si servítku pred ústa, čo môže niekedy vyznieť až surovo. Avšak to nemení nič na tom, že som si čítanie užila najviac ako sa dalo a tento príbeh sa okamžite, po prečítaní poslednej vety, zaradil medzi moje obľúbené.
Moje hodnotenie:
owls
Za reading copy výtlačku knihy ďakujem vydavateľstvu IKAR. Kniha má vyjsť 1. marca a kúpiť si ju môžete TU.

Marek Zákopčan – Nevinní zmätkári

Smiech je korením života. Vie o tom aj rozprávač príbehu – dvadsaťjedenročný Alex. Ani nevie ako a vhupne s priateľmi do množstva bizarných, komických situácií. S vidinou ľahkého zárobku sa Alex podujme doučovať Xéniu, dcéru miestnych zbohatlíkov. No už pri prvej návšteve honosnej vily vyvolá škandál – prichytí totiž domácu pani s mladučkým susedom. Zmätok v Alexovej duši vystupňuje aj Xénia – je totiž nielen krásna, ale aj bystrá. Alex sa, pravdaže neštandardne, zoznámi s Tinou. Nečakane ho zasiahne Amorov šíp, ale dokáže udržať na uzde vášeň, ktorú pociťuje ku Xénii?

Autor s iróniou a nadhľadom opisuje každodenný život mladých ľudí, ich starosti, pohľad na život a dospelých, prvé lásky, skúsenosti s alkoholom či bujaré žúrovanie. Príbeh Nevinných zmätkárov je plný situačného a konverzačného humoru. Jeho aktérov si obľúbi každý, kto má rád mladosť a život.

Trápi ma jedna vec. Čo ak moja nežná polovička vôbec nežije tu, na Slovensku? Čo ak sa túla po uliciach Pekingu alebo Buenos Aires a ja sa o nej nikdy nedozviem, nikdy sa nestretneme? Nemyslíte si, že je to smutné? No ktovie, je celkom možné, že ju stretnem v autobuse alebo v knižnici. Rozsypú sa jej knihy v oddelení biológie, ja jej ich pomôžem pozbierať, pritom sa nám dotknú ruky, usmejem sa na seba, zahľadíme sa vzájomne do očí a … A potom si dám facku na prebudenie, pretože život nie je americký tínedžerský seriál.

Keď som chytila do ruky túto útlu knižočku, nevedela som, čo mám od nej očakávať. Hovorila som si, že uvidím, čo si pre mňa autor pripravil a tak som sa s chuťou pustila do čítania. Už od prvej strany som vedela, že táto kniha bude niečím výnimočná. Od začiatku moja bránica dostala zabrať a miestami mi až slzy vyhŕkli. Autor má neskutočný dar zamotať humor aj tam, kde by ste ho najmenej očakávali a tým oživiť aj zdanlivo banálnu situáciu.

Akési dieťa s červeným balónom v ruke sa odrazu rozvzlykalo. „Mamííí! Ten ujo zabil veveričku?“ nariekalo.

Hlavný protagonista knihy je Alex. Mladý muž, ktorý je za každú srandu. Doslova by som ho charakterizovala ako večne usmiateho a dobre naladeného. V mnohom mi pripomína samotného autora. Z Alexa doslova sršala dobrá nálada a vďaka všetkým huncútstvam, ktoré so svojimi kamarátmi vyviedol, som ho mala za mierne streleného, ale iba v tom dobrom slova zmysle. Za zmienku stojí spúšťanie sa z kopca v kontajneri. Myslím, že takéto situácie človek len ťažko vymyslí, to musí zažiť a tak to bolo aj s morom ďalších situácií, pri ktorých som sa až držala za brucho a nevedela som sa hodnú chvíľu prestať smiať.

„Dobre. Ale ja sa vrátim!“ vyhlásila tvrdohlavo. „To vravel aj terminátor … a pozri ako dopadol!“ odsekol som.

Autor si dal na svojich postavách záležať a premyslel ich do hĺbky. Či už to bol Tomáš, ktorý sa rád obzrel za každou sukňou alebo Tina, o ktorej neviem čo si mám doteraz myslieť. Ale späť k Tomášovi, ktorý je kapitola sám o sebe a je Alexovým spoločníkom pri všetkých srandách, ktoré vymýšľajú. Tomáš je typický záletník, ktorému bolo potrebné pristrihnúť krídla, aby sa trochu upokojil. A tu prichádza na scénu Valéria, ktorá s Tomášovým svetom spraví divy. Miestami som nad jeho konaním krútila hlavou, ale povedala som si, je to pre neho typické.

„Mala by si sa poponáhľať. Nemienim tu stráviť celú noc, a ak ma omrzí toto vypočúvanie, budú to riešiť iní, kompetentnejší ľudia.“ Bol som drsný, pravda?

Petra a Cuca, boli tie, ktoré sa snažili udržať chalanov na uzde, no nie vždy sa im to podarilo. Obe som si už po krátkom čase obľúbila. Nesprávali sa pochabo a neuvážene. Vždy keď sa v knihe objavili, usmiala som sa. Obe sú to postavy, ktoré sa vám zapáčia hneď na prvé stretnutie. A potom je tu Tina, Alexov objav, ktorá mi prišla viac ako divná. Jej správanie som občas až nechápala a pozerala som na stránku, či práve spravila to, čo spravila. A nakoniec, Xénia, zlatíčko, ktorému som prichádzala na chuť postupne, ale nakoniec som ju mala snáď zo všetkých najradšej.

Život sa žije a knihy sa čítajú. Ľudia majú pri nich zabudnúť na starosti, a nie prežívať ich odznova

Nevinní zmätkári sú pre mňa umeleckým dielom, ktoré je prepracované až do špiku. Autor si dal záležať na každom slove a vytvoril tak humorný príbeh, ktorý vás vtiahne a bude musieť mať po ruke vreckovky, pretože od neustáleho smiechu hrozí výskyt sĺz. Keď myslím na knihy, ktoré som prečítala, nikdy som nečítala takúto veselú a pozitívnu knihu. Dlho po jej prečítaní som na ňu myslela a na pocit, ktorú som mala po jej dočítaní. Kniha má u mňa prvenstvo najvtipnejšej knihy vôbec a vždy si ju rada a znovu prečítam.

Eliáš a Xénia? Rodičia mali očividne zmysel pre humor. Prečo svoje deti nepomenovali rovno Kurník a Šopa? Alebo Trma a Vrma?

Kniha vyšla v edícii Mám talent, čo je projekt vydavateľstva IKAR. Ak sa chcete z chuti zasmiať, nepohrdnete dávkou romantiky a nepotrebujete akciu, keďže v tejto žiadna nie je, pretože, by bola navyše a vôbec si neviem predstaviť, že by Nevinní zmätkári boli nejakým akčným trhákom,  alebo jednoducho máte chuť si prečítať knihu, pri ktorej si oddýchnete, zabudnete na svoje starosti a iba budete s radosťou pretáčať stránku, tak tento príbeh je pre vás ako stvorený. Autor momentálne pracuje na pokračovaní, čo ma nesmierne teší, lebo takýchto vtipných kníh nikdy nie je dosť.
Moje hodnotenie:
owls

Rhonda Byrne – Zázrak

Viac než dvadsať storočí boli slová vo Svätom písme opradené tajomstvom, zahmlievali sa a takmer všetci, čo si ich prečítali, si ich vykladali nesprávne. Iba zopár jedincov v dejinách ľudstva si uvedomovalo, že ide o rébus a že len čo ho rozlúštite – len čo odhalíte tajomstvo – pred očami sa vám zjaví nový svet.

 
Vo svojej knihe ZÁZRAK Rhonda Byrne odkrýva poznanie, ktoré môže ľuďom od základu zmeniť život. Vzápätí Vás počas fantastickej 28-dňovej cesty naučí, ako toto poznanie uplatníte v každodennom živote.
 
Kniha Zázrak nie je ako každá iná kniha. Nenájdete v nej príbeh dvoj zaľúbencov ani akciu. Zázrak rozpráva o živote. O myšlienke, ktorou by sme sa mali všetci riadiť. Je to motivačná kniha, ktorá sa vám buď bude páčiť alebo ju budete pokladať za úplnú hlúposť.
 
Pri prejavovaní vďačnosti nikdy nesmieme zabúdať na to, že najvyšším uznaním nie je slová vyslovovať, ale podľa nich žiť. 
Vďačnosť, je to slovo, ktoré by mal človek cítiť, či už je vďačný za život alebo prácu. Ak človek nie je vďačný za to čo má, nebude mat viac.
Vďačný človek je vďačný za všetkých okolností.
Kniha obsahuje dvadsatosem cvičení, ktoré vám pomôžu preniesť túto vďačnosť do bežného života. Každé cvičenie vám dá niečo iné, čo by ste mali využívať aj v bežnom živote. Prevedie vás svetom vďačnosti, takmer do detailov. Postupne vás naučí byť vďační za priateľov, ktorých máme. Za rodinu, ktorá nás podrží. Za peniaze, ktorých aj keď je málo, treba si ich vážiť. Za okamihy, ktoré prežívame  pretože nikdy nevieme, kedy sa môžu skončiť. Za zdravie, ktoré je vrtkavé a za peniaze si ho nekúpite.
 
Ráno vstávajte s myšlienkou, aká je to výsada byt nažive, myslieť, radovať sa, milovať.
Pri čítaní knihy som si uvedomila, že sú to maličkosti každodenného života, ktoré autorka opisuje. Často si ani neuvedomujeme za čo sme vďační, až keď nám to nepovedia. Ja som v knihe našla mnohé pravdy, ktoré si v bežnom živote neuvedomíte.
 
Niekedy naše svetlo pohasne a znovu ho vzkriesi iskra iného človeka. Každý z nás má dôvod s hlbokou vďakou myslieť na tých, ktorí v nás ten plameň zapálili.
Každý sme rôzny a každý žijeme inak. Avšak ja by som odporúčala prečítať si túto knihu úplne každému. Bez rozdielu. Niekomu sa veci, ktoré opisuje autorka môžu zdať pritiahnuté za vlasy. Možno v knihe nájdete niečo, čo vás posilní a dá vám niečo do života.
 
Svet je plný zázračných veci, ktoré trpezlivo čakajú na to, kedy budeme bystrejší.
Ak ste čítali knihu Tajomstvo od Rhondy Byrneovej, určite siahnite aj po tejto knihe. Knihu neprečítate na jedno posedenie, ale prinúti vás zamyslieť sa nad rôznymi aspektmi vášho života.
Za poskytnutie reading copy výtlačku ďakujem vydavateľstvu IKAR. Zázrak vychádza už 8. januára.
Moje hodnotenie:
owls4