Justin Cronin – Mesto zrkadiel (Priechod #3)

*AK STE NEČÍTALI PREDCHÁDZAJÚCE ČASTI SÉRIE, RECENZIA MÔŽE OBSAHOVAŤ MIERNE SPOILERY*

Prvé myšlienky bezprostredne po dočítaní: sklamanie

Mesto zrkadiel je záverečným dielom trilógie Priechod od Justina Cronina. Po prvých dvoch častiach som očakávala napätie, akciu, dych berúce okamihy, ktoré ma donútia knihu nepoložiť. No po obrovskom nadšení, že konečne vychádza záverečný diel mojej obľúbenej série, prišlo vytriezvenie. Mesto kostí sa nepodobá na svoje predchodkyne. Priveľa strán, kopec vaty a dej by sa pokojne dal zhrnúť maximálne tak na štyristo strán. Ale všetko postupne…

Vitajte v post apokalyptickom svete. Dvanástka je porazená a obyvatelia sa po mesiacoch pokoja rozhodnú znova vybudovať svet. Čo však netušia, je fakt, že subjekt Nula je stále tam vonku a chystá pomstu. Timothy Fanning neznáša to, čo sa z neho stalo. Zhromažďuje armádu, aby zasadil svoj posledný úder nič netušiacim ľuďom.

Panebože, ty, ktorý vládneš všetkému, buď mi oporou aj útechou, daj mi silu a múdrosť konať tvoju vôľu v dňoch budúcich, aby som vedel, čo sa odo mňa žiada, a bol hodný úlohy, ktorou si ma poveril. Amen.

Autorovi veľmi kvitujem rekapituláciu predchádzajúcej časti. V úvode v bodoch približuje najdôležitejšie udalosti Dvanástky. Keďže už uplynula dosť dlhá doba, odkedy som druhú knihu čítala, vrelo som to privítala. Nie sú to nudné fakty, ktoré by čitateľ preskočil. Je to osvieženie pamäti, bez ktorého by som bez toho bola maximálne stratená. No ak knihy čítate za sebou mohlo by to byť otravné.

Kniha zachytáva príbehy rôznych postáv – Amy, Alicie, Timothyho a mnohých ďalších. Často som sa pristihla, že som z nich mala chaos. Je tu viac dejových línií, ktoré nie sú sprvoti prepojené a vy len čakáte , kedy sa tak udeje. Veľakrát som sa pristihla pri myšlienke: „Prečo to tam autor dal? Je to podstatné?“ Všetko, čo sa v knihe udeje, je viac alebo menej podstatné. Hoci som si občas myslela, že isté udalosti do deja nepatria, autor ma vyviedol z omylu, pretože o pár kapitol mi to dávalo dokonalý zmysel. Má to bravúrne premyslené, aj keď sa to na prvý pohľad nemusí tak zdať.

No tak, ako sa láska mení na žiaľ a zo žiaľu sa stáva hnev, musí sa hnev podriadiť mysleniu, aby spoznal sám seba.

Najviac mi v pamäti utkvela Amy, ktorú som mala rada počas celej série. Je nebojácna aj napriek tomu, čím si musela prejsť a stratám, s ktorými sa musela vyrovnať. Bojuje so sebou samou a musí zabudnúť na všetkých a všetko, čo poznala. Osobne by som bola rada, ak by sa jej autor v knihe viac venoval. Niežeby v ňom nemala dosť kapitol, no zdalo sa mi, akoby jej príbehu, ktorý ma zaujímal najviac, nedával dostatočnú pozornosť. Amy sa dobrovoľne obetovala pre ostatných. Drží sa od nich ďalej, pretože má pocit, že je to tak lepšie. Jej charakter je zo všetkých najvýraznejší. Bojuje za spravodlivosť a slobodu. Jej osud nie je ľahký, a preto sa svetom pretĺka tak, ako sa dá.

Alicia je postava, ktorú som sprvoti nevedela prísť na chuť, no postupne som si k nej našla cestu. Zažíva stratu, s ktorou sa snaží, no nedokáže vyrovnať. V istom okamihu, spraví rozhodnutie, ktoré naruší jej vzťah s ostatnými.

Sú tú deti, pomyslel si, kto nám dáva život; bez nich sme nič, chvíľu tu sme a zrazu puf, ako prach. Iba niekoľko sekúnd – vpisoval si do pamäti, čo sa dalo – postom odstúpil.

Timothy Fanning, človek, bytosť, ktorú by som mala neznášať z očividných dôvodov – a v konečnom dôsledku k nemu ani len nemám vrúcny vzťah -, ale jeho činy sa z istého hľadiska dali pochopiť. To, čo vykonal sa ale nedá ospravedlniť. Nemôžem o ňom povedať, že je len negatívna alebo dobrá postava. Je niečo medzi tým.

Prečo ma kniha napriek všetkému, čo som tu napísala sklamala? Neskutočne sa vliekla. Aj keď nastali okamihy, kedy som dychtivo čítala, nebolo ich veľa. Občas som sa pristihla pri myšlienkach, že by som robila, čokoľvek iné, len nečítala túto knihu. Autor často mení pohľady postáv, čo nepridáva príbehu na dynamike. Človek by čakal, že toto striedanie pomôže, avšak nestalo sa tak. Niektoré postavy ma doslova ubíjali a túžobne som očakávala, kedy sa tam objaví Amy alebo Alicia. Vyslovene som nemala chuť ďalej čítať, lebo ma to nebavila a tie konkrétne postavy mi boli ukradnuté.

Solamen miseris socios habuisse dolis. Útechou nešťastných je, že nie sú v trápení sami.

Navzdory všetkému chápem, prečo by túto knihu ľudia zbožňovali. Nie je to vyslovene zlá kniha. Má svoje klady – skvelo vykreslený apokalyptický svet, vojna medzi človekom a upírmi, boj o prežitie. Ale keď v  prvých dvoch častiach dostanete niečo, čo sa vás totálne unesie – akcia v každej kapitole, dynamický dej a v treťom to chýba, sklame vás to. Teda mňa to určite sklamalo. Neľutujem, že som si knihu prečítala. Bola som zvedavá, ako to autor všetko ukončí. No aj napriek tomu, že sa v niektorých kapitolách objavila akcia, bohužiaľ nezatienila všetko to rozvláčno a omáčku, ktoré boli okolo.

Za poskytnutie recenznej e-knihy ďakujem vydavateľstvu IKAR.

Internetové kníhkupectvo BUX.sk

Moje hodnotenie:

Pridaj komentár