Zuzana Široká – Jabloňové lásky

Prvá myšlienka bezprostredne po dočítaní: milé prekvapenie

Doposiaľ som od slovenskej autorky Zuzany Širokej nič nečítala. Avšak jej kniha Jabloňové lásky ma hneď zaujala. Spočiatku som bola skeptická a obávala som sa, že ma príbeh bude nudiť, no po niekoľkých kapitolách som sa doň začítala a nevedela som sa odtrhnúť.

Kniha zachytáva príbehy žien z jabloňového sadu. Simona sa po smrti matky a sklamaní v láske vracia do rodného domu za starou mamou. S dieťaťom na ceste prehodnocuje, čo má spraviť ďalej. Navyše sa znova stretáva s Adamom, svojou prvou láskou.

Simona je utiahnutá a nedôveruje takmer nikomu. Mala som k nej neutrálni postoj – ako hrdinka mi neprekážala, no na druhej strane som si ju nejako zvlášť neobľúbila. Nikomu nedovolila, aby jej pomohol a navyše sa každého, okrem svojej starej mamy, stránila. Zo žien z jabloňového sadu je jej charakter najmenej vykreslení.

Žiadna z ciest za duchom strateného dvojčaťa jej neprinavrátila druhú, citlivú polovicu jej prapôvodného, dvojjediného ja.

Kniha sa začína dosť pozvoľna. V istom okamihu ma autorka tak vyšokovala, že som knihu mala chuť zahodiť do kúta a nikdy sa k nej už nevrátiť. No prekonala som sa a spravila som veľmi dobre. Autorkin ľahký a pútavý štýl ma, po tomto momente, vtiahol do deja a nepustil. Príbeh nie je komplikovaný, no o to viac je tu kladený dôraz na hĺbku postáv a vykreslenie ich charakterov.

Okrem Simony sa zoznámite s Terezou, prvou ženou z jabloňového sadu, ktorej život vôbec nebol ľahký. Musí sa vyrovnať s obrovskou stratou, ktorá jej zanecháva na duši hlbokú jazvu. Aj napriek tomu sa nevzdáva a bojuje za to, čo jej právom patrí. Obdivujem ju za jej nebojácnosť a odhodlanie, ktoré napokon prinesie svoje ovocie.

Cesty…to sú potvory. Ako ženy, ako jablone. Myslíš si, že ich poznáš, verím im a zrazu sú celkom iné, ako si si myslel.

Klára, Marína, Angelika a Darina. Aj toto sú ženy z jabloňového sadu, o ktorých príbehoch sa Simona dozvedá z ich denníkov. Všetky ženy sú silné osobnosti, ktoré napriek nepriazni doby bojujú za svojich blízkych, za to, v čo veria, za svoju pravdu a taktiež za slobodu. Pri čítaní ich príbehov som často mala slzy v očiach, pretože život sa s nimi nemaznal a často im hádzal pod nohy tie najťažšie polená.

Kniha má v sebe miestami temnú a tajomnú atmosféru, ktorá vás núti čítať ďalej. Ja som stránky hltala jednu za druhou, aby som zistila, ako to vlastne s tými jabloňovými ženami bolo. Popri príbehom z minulosti čitateľ sleduje aj príbeh Simony, ktorá má vlastných problémov vyše hlavy. Snaží sa utiecť od svojich problémov a útočisko nachádza práve v jabloňovom sade. Odmieta prijať pomoc priateľa z minulosti, no postupom času si uvedomí, že spravila obrovskú chybu.

Neočakávam od života veľa, len nech nám nechá to, čo máme, nech nám nič a nikoho nevezme, nech nás odtiaľto nevytrhne.

Jabloňové lásky je viacgeneračný román, ktorý zachytáva ľudskú bojovnosť, láskavosť, obetu, ale aj obrovskú vnútornú silu. Kniha je krásne napísaná a vyvoláva v čitateľoch rôznu škálu emócií. Ja som si čítanie naozaj užila a na začiatku som vôbec netušila, aké dojemné dielo sa mi dostalo do rúk.

Za poskytnutie recenznej e-knihy ďakujem vydavateľstvu IKAR.

Internetové kníhkupectvo BUX.sk

Moje hodnotenie:

Pridaj komentár