Lauren Oliver – Rekviem (Delírium #3)

Ak ste nečítali predchádzajúce časti série, recenzia môže obsahovať mierne spoilery.

553896Rekviem je tretia a záverečná časť dystopickej série Delírium od autorky Lauren Oliver. Séria mi možno až príliš prirástla k srdcu a aj kvôli tomu sa stala mojou najobľúbenejšou dystopickou sériou  vôbec. Každá kniha tejto série je niečím špecifická. Kým v Delíriu sa kapitoly začínali úryvkami z knihy BZZ, v Pandemóniu boli rozdelené na predtým a potom a v Rekviem nám autorka poskytla dva pohľady hlavných postáv a to Hany a Leny. Autorkin štýl sa mi už od začiatku páčil a oslovil ma. Niekomu sa môžu jej opisy zdať až príliš umelecké, ale mne sa práve preto páčia.

Amerika nie je to čo bývala. Láska sa s v nej považuje za chorobu, ak ste nakazení nemajú s vami zľutovanie. Naozaj si neviem predstaviť svet bez lásky, či už má hocijakú formu. Láska k rodičom a súrodencom, láska k zvieratám, romantická láska. Život bez nej by bol jednotvárny a umelý. Je pravda, že do života často vnesie veľa bolesti, ale nie je jediným dôvodom. Sériu Delírium som sa rozhodla prečítať, hlavne kvôli tomu, pretože som zvedavá, ako tento svet autorka vykreslí a poviem vám, veľmi často mi naskakovali zimomriavky a utvrdila som sa v myšlienke, že v tomto svete by som určite nechcela žiť.

tumblr_mrbm7xwtvZ1romj9ko1_500Osobne ma veľmi potešilo, keď autorka opäť priviedla na scénu Hanu. V Delíriu som ju mala rada a preto mi bolo ľúto, keď sa v Pandemóniu neobjavila, ale to bolo pochopiteľné. Hana je už vyliečená a chystá sa na svadbu s Fredom Hargrovom. Jej časť príbehu sa mi páčila oveľa viac, pretože do knihy vniesla niečo nové, svieže a dosiaľ nepoznané a to pohľad vyliečenej osoby. V istých veciach ma skutočne prekvapila a ja som sa nedokázala predstať čudovať, či naozaj bola schopná toho, čo vykonala. Jej príbeh je popretkávaný rôznymi novými informáciami, ktoré sme sa prostredníctvom Leny nemohli dozvedieť, pretože bola v Divočine. Hanin nastávajúci, Fred, nie je ten za koho sa vydávať a ju to znepokojuje. Postupne prichádza všetkému na kĺb a ja som v jej charaktere spoznala Hanu z Delíria. Hana je vyliečená, ale stále máva sny a pociťuje emócie, ktoré by nemala. V kútiku duše som tomu bola rada, pretože mi chýbala stará Hana.

Druhú časť knihy rozprávala Lena a tak som mala možnosť viac nazrieť do Divočiny. Od začiatku som mala pocit, že čítam isté časti z Pandemónia, kde Lena len putovala a putovala spoločne so svojou skupinou a vtedy som mala chuť, buď knihu odložiť alebo pretočiť stránky na ďalšiu kapitolu. Nakoniec to skončilo tak, že som knihu odložila a vrátila sa k nej po pár dňoch a veru, spravila som veľmi dobre.

486468d4114a8fbc54b5c851f8ccdbe6Lenin charakter sa znova o niečo vyvinul, aj keď som mala niekedy chuť ju preplieskať, pretože sa správala ako malé trucovité decko. Miestami som nechápala kde podela rozum, hlavne ak išlo o Alexa alebo Juliana. V hlave sa jej usadila myšlienka, že ju Alex nemôže ani cítiť a tak sa stále utiekala k Julianovi. Keď nemyslela na ani jedného z nich, bola to tá Lena, ktorú som si v Pandemóniu obľúbila. Smelá, odvážna, odhodlaná bojovať za to, v čo verí. Autorka jej do života priplietla nejednu zmenu, s ktorou sa musela vysporiadať najlepšie, ako vedela. Po rokoch stretáva svoju matku, ktorá je pre ňu cudzím človekom. Až po istom čase si nájdu k sebe cestu a ja som sa tomu tešila, pretože autorka do príbehu vložila drsnosť a takéto malé víťazstvá mi vždy vyčarovali úsmev na tvári.

Rekviem sa mi sprvu čítal ťažko. Zaujímavé časti sa striedali s mierne nudnými a ja som túžila po tom, aby sa stal nejaký zvrat, ktorý by ma vtiahol do deja a knihu by som nedokázala odložiť. Hoci pri Hane som niekedy otvárala ústa, čo sa to tam, dopekla, deje, ale v prvých kapitolách Leninho príbehu nenastalo nič nové a tak som sa s jej kapitolami doslova musela prebíjať. Po malej pauze, kde som knihu odložila späť na poličku s tým, že sa k nej čoskoro vrátim, akoby nastal zlom. Akonáhle som knihu otvorila, začítala som sa do nej a neodložila ju, pokým som ju nemala prečítanú.

LaurensqAutorka sa so svojimi postavami nemazná a nikdy neviete, kedy nastane ich koniec. V tejto knihe už nejde len o lásku ako takú, ale aj o boj ľudí za slobodu a svoje práva. Keď som si tak spätne po prečítaní premietala svoje pocity a domnienky, povedala som si, že kniha bola naozaj skvelá. Je popretkávaná nejednou myšlienkou, nad ktorou sa pozastavíte a zamyslíte sa. Oliverová vytvorila svet, v ktorom ak milujete nemáte šancu na prežitie. Ak sa vzbúrite, pôjdu vám po krku a ak prežijete, bude to najväčší dar, ktorí ste kedy dostali. Ku koncu knihy je príbeh nabitý akciou a ja som sa nestíhala čudovať, čo sa vlastne deje. Ilegáli sa búria a vyrážajú do protiúderu. Záver knihy sa mi veľmi páčil, pretože v tej spleti negatívnych udalostí dal postavám nádej na nový, lepší, zajtrajšok. Nedočkáte sa typického happy endu, hoci pri situáciách v knihe, by som ho nikdy nečakala, ale autorka sériu zakončila skôr otvorene, aby čitatelia mali po jej dočítaní priestor na zamyslenie sa, ako by mohol príbeh pokračovať. Ja som so zakončením série viac než spokojná a určite siahnem aj po inej knihe od autorky.

Ak sa vám séria Delírium páči, tak neváhajte a siahnite aj po záverečnom diely.  Mňa osobne nesklamal a dal krásnu bodku za mojou obľúbenou sériou.

Moje hodnotenie:

owls4

Za poskytnutie recenzného výtlačku veľmi pekne ďakujem spoločnosti Albatros Media.

2 komentáre k “Lauren Oliver – Rekviem (Delírium #3)”

  1. Ja túto sériu jednoducho zbožňujem a s týmto koncom som úplne spokojná. Je to o búraní múrov a autorka to podala veľmi presvedčivo a jej umelecký prejav mám veľmi rada. Som rada, že séria nemala žiadne tuctové zakončenie.

    1. úplne súhlasím, už na začiatku knihu som premýšľala, že toto nebude mať happy end, podľa mňa to skončilo veľmi dobre. Rekviem už nebolo len o láske ako takej a práve preto som s koncom viac než spokojná 🙂

Pridaj komentár